Cukrovka patrí medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia súčasnosti. Nový výskum naznačuje, že určité rozdiely v zložení črevného mikrobiómu možno zachytiť už niekoľko rokov pred diagnostikovaním diabetu 2. typu. Vedci však upozorňujú, že zatiaľ nejde o hotový diagnostický test ani dôkaz, že konkrétne baktérie cukrovku priamo spôsobujú.
Diabetes 2. typu sa spravidla nerozvinie zo dňa na deň. Zmeny v metabolizme, citlivosti buniek na inzulín a regulácii hladiny cukru v krvi môžu postupovať dlhší čas bez nápadných príznakov. Práve preto vedci hľadajú ukazovatele, ktoré by pomohli odhaliť zvýšené riziko ešte pred vznikom samotného ochorenia.
Jednou z oblastí, na ktorú sa výskum v posledných rokoch sústreďuje, je črevný mikrobióm. Ide o rozsiahle spoločenstvo baktérií a ďalších mikroorganizmov žijúcich v tráviacom trakte. Jeho zloženie ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane stravy, veku, užívaných liekov, životného štýlu a celkového zdravotného stavu.
Najnovšie výsledky zo Švédska naznačujú, že niektoré charakteristiky črevného mikrobiómu súvisia s pravdepodobnosťou, že sa u človeka v nasledujúcich rokoch rozvinie diabetes 2. typu.
Ako sa prejavuje cukrovka:
Počet ľudí s cukrovkou výrazne rastie
Cukrovka predstavuje jednu z najväčších zdravotných výziev dnešnej doby. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie žilo v roku 2022 s diabetom približne 830 miliónov ľudí, pričom ich počet sa od roku 1990 zvýšil viac než štvornásobne. Väčšinu prípadov tvorí diabetes 2. typu.
Pri tomto ochorení organizmus nedokáže dostatočne účinne využívať inzulín, prípadne ho časom nevytvára v množstve potrebnom na udržanie primeranej hladiny glukózy v krvi. Na vzniku diabetu 2. typu sa podieľa kombinácia genetických predispozícií, veku a faktorov životného štýlu. Riziko zvyšujú najmä nadváha, nedostatok pohybu, nevhodné stravovanie a výskyt ochorenia v rodine.
Včasné odhalenie zvýšenej hladiny cukru alebo prediabetu je dôležité, pretože úprava stravy, pravidelný pohyb a zníženie nadmernej telesnej hmotnosti môžu u niektorých ľudí rozvoj ochorenia oddialiť alebo mu predísť.
Vedci sledovali viac ako 4 600 ľudí
Švédski odborníci analyzovali údaje od 4 685 dospelých, ktorí na začiatku výskumu nemali diabetes 2. typu a neužívali lieky na jeho liečbu. Priemerný vek účastníkov bol približne 74 rokov.
Výskumníci preskúmali mikrobiálnu DNA zo vzoriek stolice a následne sledovali zdravotný stav účastníkov. Počas mediánu sledovania 5,3 roka bol diabetes 2. typu diagnostikovaný 383 ľuďom.
Keď vedci porovnali ich pôvodné vzorky s výsledkami ľudí, u ktorých sa cukrovka nerozvinula, našli rozdiely v zastúpení určitých bakteriálnych druhov a v metabolických funkciách mikrobiómu. V
Dôležité je, že vzorky boli odobraté ešte pred diagnostikovaním ochorenia. Predchádzajúce práce často porovnávali zdravých ľudí s pacientmi, ktorí už cukrovku mali. V takom prípade bolo ťažké určiť, či zmenený mikrobióm predchádzal ochoreniu, alebo bol jeho dôsledkom. Výsledky mohlo ovplyvniť aj užívanie liekov, napríklad metformínu, ktorý dokáže meniť zloženie črevnej mikrobioty.
Deväť baktérií súviselo s budúcim rizikom
Vedci identifikovali deväť bakteriálnych druhov, ktorých zastúpenie bolo štatisticky spojené s budúcim vznikom diabetu 2. typu. Šesť z nich súviselo s vyšším rizikom, zatiaľ čo tri sa spájali s rizikom nižším.
Neznamená to však, že prítomnosť určitej baktérie automaticky vedie k cukrovke alebo že jej nedostatok človeka pred ochorením ochráni. Ide o štatistické súvislosti z pozorovacej štúdie. Zloženie mikrobiómu sa navyše medzi jednotlivými ľuďmi prirodzene líši a ovplyvňujú ho desiatky ďalších okolností.
Výskumníci našli aj tri mikrobiálne metabolické mechanizmy súvisiace s budúcim rizikom ochorenia. Rozklad asparagínu sa spájal s vyšším rizikom, zatiaľ čo rozklad manózy a neoxidatívna časť pentózofosfátovej dráhy súviseli s nižším rizikom.
Pozorované rozdiely podľa autorov podporujú hypotézu, že mikrobióm môže byť súčasťou procesov prebiehajúcich ešte pred diagnostikovaním cukrovky. Samotný výskum však nedokáže potvrdiť príčinnú súvislosť.
Vedcov prekvapila známa baktéria
Osobitnú pozornosť vzbudila baktéria Akkermansia muciniphila. V predchádzajúcich výskumoch sa jej vyššie zastúpenie často spájalo s priaznivejším metabolickým zdravím. V novej štúdii sa však vo väčšom množstve vyskytovala u niektorých ľudí, u ktorých sa neskôr rozvinul diabetes 2. typu.
Výsledok preto ukazuje, že jednotlivé črevné baktérie nemožno jednoducho rozdeliť na dobré a zlé. Ich pôsobenie môže závisieť od okolitého mikrobiálneho prostredia, zdravotného stavu človeka aj jeho stravovacích návykov.
V prípade baktérie Akkermansia muciniphila vedci zaznamenali súvislosť ovplyvnenú príjmom vlákniny. Táto baktéria je známa tým, že dokáže využívať mucín, teda jednu z hlavných zložiek ochrannej hlienovej vrstvy čreva. Autori predpokladajú, že pri nízkom príjme vlákniny sa môžu podmienky v čreve zmeniť spôsobom, ktorý podporuje intenzívnejšie využívanie črevného hlienu.
Nadmerné narušenie ochrannej vrstvy by teoreticky mohlo uľahčiť kontakt mikroorganizmov s črevnou výstelkou a prispievať k zápalovým či metabolickým zmenám. V tejto chvíli však ide o možné biologické vysvetlenie pozorovanej súvislosti, nie o definitívne potvrdený mechanizmus u ľudí.
Vláknina ovplyvňuje črevné prostredie
Vláknina sa prirodzene nachádza v zelenine, ovocí, strukovinách, celozrnných obilninách, orechoch a semenách. Časť z nej slúži ako potrava pre črevné mikroorganizmy.
Pri jej spracovaní môžu niektoré baktérie vytvárať mastné kyseliny s krátkym reťazcom, medzi ktoré patrí aj butyrát. Tieto látky sa podieľajú na výžive buniek črevnej sliznice a na udržiavaní črevného prostredia. Dostatočný príjem vlákniny zároveň pomáha správnemu tráveniu a je súčasťou stravovania odporúčaného pri prevencii viacerých chronických ochorení.
To však neznamená, že samotné zvýšenie príjmu vlákniny zaručene upraví konkrétnu baktériu alebo zabráni vzniku cukrovky. Ochrana pred diabetom 2. typu závisí od celkového spôsobu života, telesnej hmotnosti, pohybovej aktivity, genetických predpokladov a ďalších faktorov.
Test mikrobiómu zatiaľ cukrovku nepredpovedá
Výsledky štúdie otvárajú možnosť, že analýza črevného mikrobiómu by v budúcnosti mohla dopĺňať bežné metódy hodnotenia rizika diabetu. Takéto využitie však zatiaľ nie je pripravené na bežnú lekársku prax.
Výskum zahŕňal prevažne starších obyvateľov Švédska, preto nie je isté, či by rovnaké výsledky platili aj pre mladších ľudí alebo obyvateľov iných krajín. Štúdia bola navyše pozorovacia, a preto nemôže dokázať, že zistené baktérie cukrovku priamo vyvolávajú alebo jej bránia.
Na potvrdenie výsledkov budú potrebné ďalšie štúdie v rôznorodejších populáciách. Vedci musia tiež zistiť, či poznatky o mikrobióme dokážu predpovedať riziko presnejšie než už používané údaje, ako sú hladina glukózy v krvi, telesná hmotnosť, vek či rodinná anamnéza.
V súčasnosti zostávajú základom včasného odhalenia cukrovky krvné vyšetrenia odporučené lekárom. Vyšetrenie stolice a komerčné testy črevného mikrobiómu ich nenahrádzajú.
