Mať dve deti po jednom tehotenstve môže na prvý pohľad znieť ako splnený sen. Realita prvých mesiacov s dvojčatami však býva poriadne náročná. Kŕmenie, prebaľovanie, uspávanie a obliekanie sa opakujú prakticky nepretržite. Len čo sa rodič postará o jedno dieťa, často už potrebuje pozornosť druhé.
Náročné môže byť aj obyčajné vychystanie sa na prechádzku. Najmä ak sú v rodine okrem dvojčiat aj ďalšie malé deti, pomoc partnera, starých rodičov alebo iného blízkeho človeka býva takmer nevyhnutná. Dvojčatá však zároveň fascinujú rodičov aj vedcov. Ako vznikajú, prečo sú niektoré takmer na nerozoznanie a iné sa podobajú iba ako bežní súrodenci? A je pravda, že sa sklon k dvojčatám dedí?
Jednovaječné dvojčatá vzniknú z jedného oplodneného vajíčka
Jednovaječné, odborne monozygotické dvojčatá vznikajú vtedy, keď jednu vajcovú bunku oplodní jedna spermia a vznikajúci zárodok sa počas raného vývoja rozdelí na dve embryá.
Takéto rozdelenie sa niekedy nepresne opisuje ako chyba alebo anomália. V skutočnosti ide o zriedkavý biologický jav, ktorého presnú príčinu vedci zatiaľ nepoznajú. Vo väčšine prípadov sa nedá predvídať ani ovplyvniť.
Jednovaječné dvojčatá mávajú rovnaké pohlavie a takmer totožnú genetickú výbavu. Nie sú však úplne rovnakými kópiami. Majú napríklad odlišné odtlačky prstov a môžu sa líšiť výškou, hmotnosťou, povahou, záujmami aj zdravotným stavom. Počas vývoja a života totiž na každé z nich pôsobia trochu iné podmienky.
Kedy majú dvojčatá spoločnú placentu?
To, či budú mať jednovaječné dvojčatá spoločnú placentu a plodové obaly, závisí najmä od fázy, v ktorej sa zárodok rozdelí. Lekári tradične používajú približný model založený na čase rozdelenia:
Ak sa zárodok rozdelí veľmi skoro, približne počas prvých troch dní po oplodnení, každé embryo má vlastný chorión aj vlastný amniový vak. Každé môže mať aj vlastnú placentu, hoci placenty sa niekedy nachádzajú tesne vedľa seba a postupne splynú, takže pôsobia ako jedna.
Pri rozdelení približne medzi štvrtým a ôsmym dňom majú dvojčatá spoločný chorión a zvyčajne spoločnú placentu, ale každé sa vyvíja vo vlastnom amniovom vaku. Medzi deťmi sa preto nachádza deliaca blana.
Ak k rozdeleniu dôjde neskôr, približne medzi ôsmym a trinástym dňom, môže vzniknúť tehotenstvo, pri ktorom dvojčatá zdieľajú placentu aj jeden amniový vak. Takáto situácia je zriedkavá a vyžaduje si dôkladné lekárske sledovanie, pretože prináša zvýšené riziko komplikácií vrátane zapletenia pupočných šnúr.
Toto časové rozdelenie je zaužívaným medicínskym modelom. Biologické procesy však nemusia v každom prípade presne zodpovedať uvedeným dňom, preto sa typ dvojčatového tehotenstva určuje predovšetkým ultrazvukovým vyšetrením.
Ako vznikajú zrastené dvojčatá?
Zrastené dvojčatá, ktoré sa v minulosti bežne nazývali siamské, vznikajú iba z jedného oplodneného vajíčka. Ide teda o jednovaječné dvojčatá.
Ich vznik sa najčastejšie vysvetľuje veľmi neskorým a neúplným rozdelením embrya, spravidla po trinástom dni od oplodnenia. Presný mechanizmus však nie je definitívne objasnený a v odbornej literatúre sa objavujú aj ďalšie hypotézy.
Zrastenie môže mať rôznu podobu. Dvojčatá môžu byť spojené v oblasti hrudníka, brucha, panvy, chrbtice alebo hlavy. Niekedy zdieľajú časť tkanív, inokedy jeden alebo viac vnútorných orgánov. Od miesta a rozsahu spojenia závisí ich zdravotný stav aj to, či ich možno po narodení chirurgicky oddeliť.
Ide o mimoriadne zriedkavý jav. Mnohé takéto tehotenstvá sa skončia spontánnym potratom alebo narodením mŕtvych detí. Pri živonarodených zrastených dvojčatách závisí prognóza najmä od toho, ktoré orgány majú spoločné a či ich možno bezpečne oddeliť.
Vnímajú dvojčatá svojho súrodenca už v maternici?
Otázka, či o sebe dvojčatá vedia ešte pred narodením, zaujíma vedcov už dlhší čas. V maternici sa navzájom dotýkajú, no samotný kontakt ešte nemusí znamenať vedomú komunikáciu. Môže byť aj prirodzeným dôsledkom pohybu v obmedzenom priestore.
Taliansky výskumný tím sledoval pomocou štvorrozmerného ultrazvuku päť párov dvojčiat. Pozorovania sa uskutočnili v 14. a následne v 18. týždni tehotenstva.
Už v 14. týždni vedci zaznamenali pohyby smerujúce k druhému plodu. V 18. týždni boli takéto pohyby častejšie. Zároveň sa odlišovali od pohybov, ktorými sa plod dotýkal vlastného tela alebo steny maternice. Keď ruka smerovala k citlivej oblasti tváre súrodenca, pohyb býval pomalší a presnejší.
Výsledky naznačili, že niektoré pohyby k druhému plodu nemusia byť úplne náhodné. Nemožno z nich však s istotou vyvodiť, že dvojčatá spolu vedome komunikujú alebo si plne uvedomujú prítomnosť súrodenca. Výskum zahŕňal iba päť párov, preto sú na potvrdenie záverov potrebné rozsiahlejšie štúdie.
Dvojvaječné dvojčatá vznikajú úplne inak
Dvojvaječné, odborne dizygotické dvojčatá vzniknú vtedy, keď žena počas jedného cyklu uvoľní najmenej dve vajíčka a každé oplodní iná spermia. V maternici sa následne vyvíjajú dve samostatné embryá.
Z genetického hľadiska sú dvojvaječné dvojčatá ako bežní súrodenci. V priemere majú spoločnú približne polovicu genetickej informácie. Môžu byť rovnakého aj rozdielneho pohlavia a ich vzhľad nemusí byť podobnejší než vzhľad súrodencov narodených v rôznych rokoch.
Odlišovať sa môžu aj povahou, schopnosťami, záujmami či zdravotnými predispozíciami. Ich výnimočnosť spočíva najmä v tom, že sa vyvíjajú počas rovnakého tehotenstva a väčšinou sa narodia v krátkom časovom odstupe.
Nemusia však mať nevyhnutne rovnaký dátum narodenia. Ak sa prvé dieťa narodí tesne pred polnocou a druhé až po nej, v dokladoch budú mať rozdielne dátumy.
Prečo sa dvojvaječné dvojčatá častejšie rodia starším ženám?
Pravdepodobnosť počatia dvojvaječných dvojčiat sa v priebehu tridsiatych rokov života ženy určitý čas zvyšuje. Platí to najmä pre ženy, ktoré už v minulosti rodili. Neznamená to však, že sa telo pred koncom plodného obdobia zámerne pokúša priviesť na svet viac detí. Takéto vysvetlenie nemá vedecký základ.
Dôležitú úlohu pravdepodobne zohrávajú hormonálne zmeny. S pribúdajúcim vekom sa môže zvyšovať hladina folikuly stimulujúceho hormónu, ktorý podporuje dozrievanie folikulov vo vaječníkoch. Niekedy preto počas jedného cyklu dozreje a uvoľní sa viac než jedno vajíčko. Ak sú oplodnené dve, vzniknú dvojvaječné dvojčatá.
Vyšší vek však zároveň spôsobuje pokles celkovej plodnosti. S vekom ubúda počet aj kvalita vajíčok a zvyšuje sa riziko niektorých tehotenských komplikácií. Nemožno preto tvrdiť, že staršia žena má všeobecne vyššiu šancu otehotnieť. Zvýšiť sa môže pravdepodobnosť dvojvaječných dvojčiat v prípade, že k otehotneniu dôjde.
Na výskyt dvojvaječných dvojčiat vplývajú aj rodinné predispozície, počet predchádzajúcich tehotenstiev, pôvod ženy a liečba neplodnosti.
Počet dvojčiat zvýšila asistovaná reprodukcia
Na prelome tisícročí výrazne pribudlo viacpočetných tehotenstiev. Jednou z príčin bolo rozšírenie asistovanej reprodukcie a prenášanie dvoch alebo viacerých embryí do maternice. Cieľom bolo zvýšiť pravdepodobnosť, že sa aspoň jedno z nich uchytí. Ak sa úspešne vyvíjali dve embryá, výsledkom bolo dvojčatové tehotenstvo.
Viacpočetné tehotenstvo však predstavuje vyššie zdravotné riziko. Častejšie sa spája s predčasným pôrodom, nízkou pôrodnou hmotnosťou detí, tehotenskou cukrovkou, vysokým krvným tlakom a ďalšími komplikáciami.
Preto sa dnes v mnohých prípadoch uprednostňuje prenos jedného embrya, najmä ak má žena dobrú prognózu. Tým sa znižuje riziko viacpočetného tehotenstva bez toho, aby sa úplne vylúčila možnosť narodenia dvojčiat.
Aj jediné prenesené embryo sa totiž môže rozdeliť a vytvoriť jednovaječné dvojčatá. Niektoré postupy používané pri asistovanej reprodukcii sa spájajú s mierne zvýšeným výskytom jednovaječných dvojčiat, presná príčina tohto javu však zostáva nejasná.
Dedia sa dvojčatá?
Tvrdenie, že dvojčatá sa v rodine rodia každú druhú generáciu, nie je spoľahlivým pravidlom. Pri dvojvaječných dvojčatách však môže existovať dedičná predispozícia k hyperovulácii, teda k uvoľneniu viacerých vajíčok počas jedného cyklu.
Nejde o jeden jednoduchý „gén dvojčiat“. Na pravdepodobnosti viacnásobnej ovulácie sa pravdepodobne podieľa viac genetických aj vonkajších faktorov.
Takúto predispozíciu môže zdediť aj muž. Keďže však neovuluje, nemôže sa u neho priamo prejaviť. Môže ju ale odovzdať svojej dcére, ktorá následne môže mať vyššiu pravdepodobnosť viacnásobnej ovulácie. Aj odtiaľ môže pochádzať predstava, že dvojčatá preskakujú jednu generáciu.
Výskyt jednovaječných dvojčiat sa vo väčšine prípadov nepovažuje za dedičný. Hoci existujú rodiny, v ktorých sa objavili opakovane, konkrétne genetické príčiny zatiaľ neboli jednoznačne potvrdené.
Jednovaječné dvojčatá nie sú počas života úplne rovnaké
Jednovaječné dvojčatá sú pre vedcov cenným zdrojom poznatkov. Keďže majú takmer totožnú DNA, ich porovnávanie pomáha odhaliť, do akej miery ovplyvňujú zdravie, správanie a osobnosť gény a akú úlohu zohrávajú životné podmienky.
Počas života sa medzi dvojčatami môžu hromadiť drobné biologické rozdiely. Menia sa aj epigenetické znaky, ktoré ovplyvňujú, ako aktívne sú jednotlivé gény. Rozdiely môžu súvisieť so stravou, pohybom, stresom, prekonanými ochoreniami, životným prostredím alebo náhodnými procesmi v bunkách.
Aj preto sa môže stať, že jedno z jednovaječných dvojčiat ochorie, zatiaľ čo druhé nie. Samotná genetická predispozícia totiž ešte neznamená, že sa určité ochorenie musí nevyhnutne rozvinúť.
Dvojčatá preto nemožno vnímať ako dve identické kópie. Od začiatku ide o dve samostatné osobnosti, ktoré spája výnimočne podobná genetická výbava a spoločný vývoj v maternici, no postupne ich formujú aj vlastné skúsenosti a životné podmienky.
