Zapamätať si dlhé čísla, PIN kódy, telefónne kontakty alebo čísla účtov býva pre mnohých ľudí náročné. V dobe smartfónov sa navyše čoraz viac spoliehame na digitálne zariadenia, ktoré za nás uchovávajú informácie. Niet preto divu, že si bez nahliadnutia do mobilu často nevieme vybaviť ani vlastné telefónne číslo, nieto ešte dlhšie číselné kombinácie.
Dobrou správou je, že schopnosť zapamätať si čísla možno zlepšovať. Nepotrebujete na to výnimočný talent ani fotografickú pamäť. Odborníci na pamäť odporúčajú využívať jednoduché mnemotechnické techniky, ktoré pomáhajú mozgu spracovávať informácie efektívnejšie.
Prečo si mozog s dlhými číslami nevie vždy poradiť
Ľudská pracovná pamäť má obmedzenú kapacitu. Moderné výskumy naznačujú, že väčšina ľudí dokáže naraz udržať približne tri až päť informačných celkov, pričom presné číslo sa môže líšiť od človeka k človeku.
Práve preto býva problém zapamätať si dlhý rad nesúvisiacich číslic. Mozog totiž nemá prirodzenú oporu v ich význame a musí pracovať s abstraktnými údajmi, ktoré sa ľahšie zabúdajú.
Technika rozdeľovania funguje prekvapivo dobre
Jednou z najúčinnejších metód je technika nazývaná „chunking“, teda rozdelenie informácií na menšie skupiny.
Napríklad číslo:
5819472638
sa učí oveľa jednoduchšie, ak si ho rozdelíte na menšie celky:
581 – 947 – 263 – 8
alebo
58 – 19 – 47 – 26 – 38
Takéto usporiadanie znižuje nároky na pracovnú pamäť a umožňuje mozgu pracovať s menším počtom informačných jednotiek. Rovnaký princíp sa využíva aj pri zapisovaní telefónnych čísel či čísel bankových účtov.
Metóda loci patrí medzi najstaršie pamäťové techniky
Ďalšou známou pomôckou je takzvaná metóda loci, často označovaná aj ako pamäťový palác. Ide o techniku, ktorá sa používa už stáročia.
Princíp spočíva v tom, že si informácie spájate s miestami, ktoré veľmi dobre poznáte. Môže ísť napríklad o váš byt, dom, cestu do práce alebo obľúbenú trasu na prechádzku.
Keď si neskôr potrebujete vybaviť zapamätané údaje, v mysli si postupne prechádzate známym prostredím a jednotlivé informácie si vybavujete podľa toho, kde ste ich symbolicky „uložili“.
Prečo si pamätáme príbehy lepšie než čísla?
Mozog prirodzene lepšie spracováva obrazy, emócie a významové súvislosti než náhodné čísla alebo izolované fakty.
Preto si mnohí ľudia dokážu zapamätať dlhšie číselné rady jednoduchšie vtedy, keď ich spoja s konkrétnym príbehom, predmetom alebo udalosťou. Čím je predstava živšia a výraznejšia, tým väčšia je šanca, že si ju neskôr vybavia.
Tento princíp využívajú aj účastníci pamäťových súťaží, ktorí si pomocou rôznych mnemotechnických systémov zapamätávajú veľké množstvo informácií.
Tréning môže pomôcť zlepšiť koncentráciu
Podobne ako svaly reagujú na pohyb, aj mozog reaguje na pravidelnú mentálnu aktivitu. Riešenie logických úloh, učenie sa nových vecí, čítanie, cudzie jazyky alebo pamäťové cvičenia môžu pomáhať udržiavať kognitívne schopnosti v dobrej kondícii.
Odborníci sa zhodujú, že pravidelné mentálne aktivity sú súčasťou zdravého životného štýlu a môžu prispieť k zachovaniu dobrej pamäti aj vo vyššom veku. Nie je však možné presne určiť, o koľko sa pamäť alebo koncentrácia zlepšia, pretože výsledky závisia od veku, zdravotného stavu aj intenzity tréningu.
Otestujte si svoju krátkodobú pamäť
Jedným zo spôsobov tréningu sú aj online hry zamerané na zapamätávanie čísiel. Fungujú jednoducho – na obrazovke sa na krátky čas zobrazí číselný rad, ktorý si musíte zapamätať a následne správne zapísať.
Takéto cvičenia síce nezaručia zázračné zlepšenie pamäti, môžu však poslúžiť ako zábavný spôsob precvičovania pozornosti, sústredenia a krátkodobej pamäti.
Čo si z toho odniesť?
Ak si chcete lepšie pamätať čísla, nemusíte sa spoliehať iba na opakovanie. Veľmi dobre funguje rozdelenie dlhých čísel na menšie skupiny, vytváranie asociácií a prepájanie informácií s obrazmi či známymi miestami.
Pravidelné precvičovanie pamäti síce z človeka automaticky neurobí šampióna v zapamätávaní, no môže pomôcť zlepšiť schopnosť sústrediť sa a efektívnejšie pracovať s informáciami v každodennom živote.
