Bola som presvedčená, že žijem život, aký si mnohé ženy iba želajú. Mala som po svojom boku milujúceho, pozorného manžela, dve šikovné a zdravé deti a domácnosť plnú pohody. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo niečo pokaziť. Stačila však jediná informácia – a celý môj vnútorný svet sa začal otriasať v základoch.
Nevinná správa, ktorá všetko spustila
Začalo sa to úplne nenápadne. Na internete som narazila na článok o mužovi, ktorý daroval spermie viac ako šesťdesiatim ženám. Podľa dostupných informácií tak môže mať po svete desiatky biologických potomkov – detí, ktoré o sebe navzájom nemusia vedieť. Myšlienka, že sa títo nevlastní súrodenci môžu jedného dňa náhodne stretnúť, zamilovať sa do seba či dokonca založiť rodinu, mi pripadala desivá.
Táto téma mi zostala v hlave o to viac, že som si spomenula na známu. Jej manžel po prekonaní príušníc zostal neplodný, a tak sa rozhodli pre asistovanú reprodukciu. Vybrali darcu, ktorý sa čo najviac podobal jej partnerovi, a narodila sa im zdravá dcéra. Dnes je už tínedžerka a o okolnostiach svojho počatia netuší vôbec nič.
Bol to síce príbeh niekoho iného, no netušila som, že sa ma táto téma dotkne oveľa osobnejšie.
Priznanie, ktoré som nečakala
Keď som sa o tejto téme chcela porozprávať s manželom, ani vo sne by mi nenapadlo, čo sa dozviem.
„Musím sa ti k niečomu priznať,“ povedal po chvíli váhania. „Počas vysokej školy som si privyrábal ako darca spermií.“
V tej chvíli sa mi zastavil čas. Pozerala som naňho, akoby mi práve oznámil niečo úplne absurdné. Nedokázala som tú informáciu spracovať.
„Takže máš niekde deti?!“ vyletelo zo mňa.
On sa okamžite začal brániť: „To predsa nie sú moje deti. Moje deti sú tie, ktoré máme spolu. Tie, ktoré vychovávam a milujem. Mal som dvadsať, potreboval som peniaze… a nebol som jediný, robili to aj ďalší spolužiaci.“
Šok, ktorý ma úplne paralyzoval
Napriek jeho vysvetleniu som sa s tým nedokázala zmieriť. Vnímala som to ako zvláštny obchod s genetickým materiálom, ktorý vo mne vyvolával nepríjemné pocity. Dokonca som to podvedome začala spájať s akousi formou nevery, hoci som vedela, že všetko prebiehalo anonymne a bez osobného kontaktu.
Moja reakcia bola oveľa silnejšia, než som čakala. Uzavrela som sa do seba. Týždne som sa na manžela nedokázala ani len pozrieť, nieto ešte s ním byť intímna. Navonok som sa snažila fungovať normálne – najmä kvôli deťom – no vo vnútri som prežívala chaos a zmätok.
Posadnutosť, ktorú neviem zastaviť
Najhoršie však bolo, čo prišlo potom. Začala som si všímať mladých mužov a chlapcov na ulici, v autobuse, v obchode… a hľadala som v nich črty môjho manžela.
Postupne sa to zmenilo na akúsi posadnutosť.
Raz si to všimol aj jeden mladík, ktorý bol môjmu mužovi nápadne podobný. Spýtal sa ma, prečo naňho tak uprene pozerám a či ho náhodou „nebalím“. Ešte dodal, že by mu to vôbec neprekážalo, pretože som vraj príťažlivá. Hanbou som sa v tej chvíli takmer prepadla pod zem.
Odvtedy sa snažím svoje pohľady skrývať za slnečnými okuliarmi, no nedokážem s tým prestať. Uvedomujem si, že moje správanie nie je normálne – ale neviem ho ovládnuť.
Som z toho nešťastná a sama cítim, že potrebujem pomoc.
Pohľad psychológa
Podľa odborníkov je už samotné uvedomenie si problému dôležitým prvým krokom. Treba si však uvedomiť, že podobné situácie si často vyžadujú hlbšiu odbornú pomoc.
Informácie prezentované v médiách môžu byť zjednodušené. Muž, o ktorom sa písalo, neposkytoval spermie konkrétnym ženám osobne, ale zdravotníckemu zariadeniu, ktoré ich využilo v rámci asistovanej reprodukcie.
Dnes má približne 10 až 15 % párov problém počať dieťa prirodzenou cestou. Ak je príčina na strane muža, využitie anonymného darcu je legitímnym a bežným riešením. Darcami bývajú najčastejšie mladí zdraví muži, ktorí prechádzajú dôkladnými vyšetreniami.
Kde vznikol problém?
Partner pravdepodobne podcenil, aký silný dopad bude mať jeho priznanie. Z jeho pohľadu nejde o nič zásadné, no pre ženu to znamená narušenie istoty a dôvery.
Aj keď sa snaží správať rovnako ako predtým, dlhodobo nemusí zvládnuť situáciu, v ktorej jeho snaha ostáva bez odozvy. Preto je dôležité, aby vedel, čo partnerka prežíva.
Čo robiť ďalej?
Najlepším riešením je obrátiť sa na odborníka – klinického psychológa alebo psychoterapeuta. Individuálna alebo partnerská terapia môže pomôcť:
- spracovať silné emócie
- pochopiť situáciu z rôznych uhlov pohľadu
- postupne obnoviť dôveru aj blízkosť vo vzťahu
Niektoré situácie totiž nedokážeme zvládnuť sami – a požiadať o pomoc je úplne v poriadku.
