Infarkt výrazne zasiahne do života človeka, neznamená však, že sa musí pohybu natrvalo vzdať. Primeraná fyzická aktivita patrí k dôležitým súčastiam zotavovania a u niektorých pacientov sa môže začať už krátko po návrate z nemocnice. Vždy však musí zodpovedať zdravotnému stavu, odporúčaniam lekára a možnostiam konkrétneho človeka. Rozhodujúce nie sú rýchlosť ani dosiahnuté kilometre, ale bezpečný a postupný návrat k bežnému životu.
Po prekonaní infarktu je úplne prirodzené, že človek pociťuje strach z väčšej námahy. Môže sa obávať, že si pohybom opäť ublíži, preťaží srdce alebo vyvolá ďalšie zdravotné komplikácie. Pacienti často nevedia, čo si môžu dovoliť, ako dlho by mali odpočívať a kedy už môžu začať s bežnými domácimi činnosťami či prechádzkami.
Úplná nečinnosť však spravidla nie je ideálnym riešením. Dlhodobé vyhýbanie sa akejkoľvek aktivite môže zhoršovať fyzickú kondíciu, oslabovať svalstvo a zvyšovať neistotu pri návrate do každodenného života. Primeraný pohyb je preto dôležitou súčasťou následnej starostlivosti. Zároveň pomáha ovplyvňovať viaceré rizikové faktory, ktoré súvisia so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Povzbudivé výsledky výskumu
Výskum prezentovaný na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti naznačil, že skorší návrat k primeranej fyzickej aktivite po infarkte nemusí byť spojený so zvýšeným rizikom ďalších srdcovo-cievnych príhod. Takéto zistenia však nemožno chápať ako všeobecné povolenie začať intenzívne cvičiť hneď po prepustení z nemocnice.
Každý infarkt má iný priebeh a rozdielny môže byť aj stav srdca po liečbe. Dôležité je, či pacient podstúpil angioplastiku alebo inú liečbu, akú má výkonnosť srdca, či trpí poruchami rytmu a aké ďalšie ochorenia sa uňho vyskytujú. Závery výskumu preto podporujú najmä rozumne nastavený a kontrolovaný návrat k aktivite, nie náhle zaťažovanie organizmu.
Prvé kroky by mal pacient konzultovať s ošetrujúcim lekárom, kardiológom alebo rehabilitačným tímom. Odborníci môžu podľa výsledkov vyšetrení určiť, aký druh pohybu je vhodný, s akou intenzitou začať a ako postupne záťaž zvyšovať.
Nejde o rýchlosť, vzdialenosť ani rekordy
Na začiatku môžu stačiť krátke prechádzky, pomalá chôdza po byte alebo ľahké každodenné činnosti. Čas strávený pohybom sa môže podľa tolerancie postupne predlžovať. Pacient by však nemal porovnávať svoju výkonnosť s obdobím pred infarktom ani s inými ľuďmi.
Niekto zvládne krátku prechádzku bez väčších ťažkostí už pomerne skoro, iný potrebuje dlhší čas. Tempo zotavovania ovplyvňuje vek, rozsah poškodenia srdcového svalu, predchádzajúca kondícia, pridružené ochorenia aj psychický stav. Univerzálny plán, ktorý by bol vhodný pre každého, preto neexistuje.
Pri pohybe by mal byť človek schopný vnímať reakcie svojho tela. Námaha môže byť spočiatku citeľná, nemala by však vyvolávať vážne ťažkosti. Zvyšovanie záťaže má byť pozvoľné a malo by vychádzať z odporúčaní zdravotníkov. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť aj sledovanie pulzu alebo určiť bezpečné rozpätie tepovej frekvencie.
Dôležitú úlohu má kardiorehabilitácia
Veľký význam pri zotavovaní má kardiorehabilitácia. Ide o odborne vedený program určený napríklad ľuďom po infarkte, niektorých operáciách srdca, angioplastike alebo pri vybraných srdcových ochoreniach. Nejde iba o cvičenie pod dohľadom zdravotníkov.
Súčasťou programu môže byť:
- postupne dávkovaná fyzická aktivita
- kontrola rizikových faktorov
- poradenstvo týkajúce sa stravovania
- podpora pri zanechaní fajčenia
- správne užívanie predpísaných liekov
- zvládanie stresu a psychickej záťaže
- edukácia o príznakoch, pri ktorých treba vyhľadať pomoc
Takýto program môže pacientovi pomôcť lepšie pochopiť vlastné možnosti a získať istotu, že sa pohybuje bezpečne. Významný je aj psychologický účinok. Človek po infarkte môže prežívať úzkosť, obavy z ďalšej príhody alebo stratu dôvery vo vlastné telo. Podpora odborníkov mu umožňuje postupne tieto obavy prekonávať.
Dôležitejšia je pravidelnosť než dokonalý výkon
Primeraná pravidelná aktivita sa u ľudí po infarkte spája s lepšou fyzickou kondíciou a kvalitou života. Najväčší význam má vtedy, keď je súčasťou širšej starostlivosti zahŕňajúcej užívanie liekov, nefajčenie, vyvážené stravovanie a kontrolu krvného tlaku, cholesterolu či cukrovky.
Nie je potrebné začínať náročným tréningom ani meniť celý život zo dňa na deň. Udržateľnejšie bývajú malé a pravidelné kroky. Vhodná môže byť chôdza, ľahké naťahovanie alebo jednoduché cvičenia odporučené fyzioterapeutom. Neskôr môže prichádzať do úvahy aj chôdza s palicami, teda nordic walking. Ani tá však nie je automaticky vhodná pre každého pacienta a jej zaradenie je dobré najskôr prebrať s odborníkom.
Pohyb by sa mal stať prirodzenou súčasťou dňa, nie skúškou výkonnosti. Oveľa dôležitejšie je prejsť sa pravidelne v primeranom tempe, než sa raz za čas vystaviť neúmernej námahe a potom zostať niekoľko dní bez aktivity.
Kedy treba aktivitu okamžite prerušiť?
Pacient by nemal pokračovať v cvičení, ak sa počas pohybu objavia varovné príznaky. Aktivitu treba prerušiť najmä pri:
- bolesti, pálení alebo tlaku na hrudníku
- neprimeranej alebo náhle vzniknutej dýchavičnosti
- závratoch, pocite na odpadnutie alebo strate vedomia
- nezvyčajnej slabosti
- nepravidelnom alebo veľmi nepríjemnom búšení srdca
- studenom pote, nevoľnosti či náhlom zhoršení celkového stavu
Ak sú príznaky výrazné, neustupujú po zastavení aktivity alebo pripomínajú ťažkosti, ktoré človek pociťoval pri infarkte, treba bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112. Pri miernejších, ale opakujúcich sa problémoch je potrebné poradiť sa s lekárom skôr, než pacient v cvičení pokračuje.
Návrat k pohybu je cestou späť k samostatnosti
Cieľom aktivity po infarkte nie je čo najrýchlejšie dosiahnuť pôvodný výkon. Dôležité je postupne obnoviť kondíciu, dôveru vo vlastné telo a schopnosť zvládať každodenné povinnosti. Bezpečný pohyb môže pacientovi pomôcť vrátiť sa k väčšej samostatnosti a kvalitnejšiemu životu.
O tom, kedy začať, aký pohyb zvoliť a ako rýchlo zvyšovať záťaž, by mal rozhodovať zdravotný stav konkrétneho človeka. Najbezpečnejšou cestou je preto individuálny plán vytvorený v spolupráci s lekárom alebo pracoviskom kardiorehabilitácie. Po infarkte sa život mení, no pri správnej liečbe a rozumnom prístupe k pohybu sa rozhodne nemusí zastaviť.
