Mýlite si úpal a úžeh? Jeden z nich vás môže zabiť aj bez jediného lúča slnka v obyčajnom aute či fitku

Letné horúčavy každoročne prinášajú zvýšené riziko zdravotných komplikácií spojených s prehriatím organizmu. Mnohí ľudia používajú pojmy úpal a úžeh ako synonymá, v skutočnosti však ide o dva odlišné stavy. Hoci majú niektoré podobné príznaky, vznikajú za rozdielnych okolností a vyžadujú si odlišný prístup.

Poznať rozdiel medzi nimi môže byť dôležité nielen pre vlastné zdravie, ale v niektorých prípadoch aj pre záchranu života.

Čo je úpal?

Úpal je závažný stav spôsobený prehriatím organizmu. Vzniká vtedy, keď telo nedokáže dostatočne odvádzať teplo a vnútorná telesná teplota stúpa na nebezpečne vysoké hodnoty.

Na rozdiel od rozšíreného presvedčenia nemusí byť príčinou priame slnečné žiarenie. Úpal môže vzniknúť aj v horúcom a nevetranom prostredí, kde sa teplo hromadí a organizmus sa nedokáže účinne ochladzovať.

Rizikovými miestami sú napríklad:

rozpálené auto
nevetrané podkrovné priestory
výrobné haly
preplnené miestnosti
neklimatizované športoviská
sauny alebo iné horúce prostredia

K vzniku úpalu prispieva aj dehydratácia, vysoká fyzická záťaž či nevhodné oblečenie, ktoré bráni odparovaniu potu.

Čo je úžeh?

Úžeh vzniká následkom dlhodobého pôsobenia intenzívneho slnečného žiarenia na hlavu a zátylok. Najčastejšie sa objavuje po pobyte na priamom slnku bez pokrývky hlavy.

Pri úžehu dochádza k prehriatiu oblasti hlavy a následnej reakcii centrálneho nervového systému. Typické je, že príznaky sa nemusia objaviť okamžite. Človek sa môže po návrate zo slnka cítiť relatívne dobre a ťažkosti sa rozvinú až po niekoľkých hodinách, často večer alebo počas noci.

Ako vznikajú?

Úpal sa môže rozvinúť prakticky kdekoľvek, kde je príliš teplo a organizmus nemá možnosť ochladzovať sa.

Typickým príkladom je pobyt v rozpálenom aute, náročný tréning v zle vetranej telocvični alebo fyzická práca v horúcom prostredí. Riziko rastie pri nedostatočnom príjme tekutín.

Úžeh je naopak priamo spojený s pobytom na slnku. Môže vzniknúť počas opaľovania, turistiky, športovania či práce v záhrade, ak hlava nie je dostatočne chránená.

Ako sa prejavuje úpal?

Úpal patrí medzi najzávažnejšie ochorenia súvisiace s horúčavou.

Príznaky môžu zahŕňať:

telesnú teplotu vyššiu ako 40 °C
silnú bolesť hlavy
závraty
zrýchlený pulz
nevoľnosť
zmätenosť
poruchy orientácie
poruchy vedomia
kŕče

Pokožka býva horúca a začervenaná. Často je suchá, no pri úpale vzniknutom počas intenzívnej fyzickej námahy môže byť človek stále výrazne spotený.

Aké príznaky má úžeh?

Pri úžehu bývajú najvýraznejšie neurologické ťažkosti.

Objaviť sa môže:

silná pulzujúca bolesť hlavy
nevoľnosť
vracanie
citlivosť na svetlo
hučanie v ušiach
únava
ospalosť
zvýšená telesná teplota

Pokožka hlavy býva na dotyk horúca a často je prítomné aj spálenie od slnka.

Kto je najviac ohrozený?

Najvyššie riziko hrozí:

malým deťom
seniorom
tehotným ženám
ľuďom s ochoreniami srdca a ciev
osobám s nadváhou alebo obezitou
pracovníkom vykonávajúcim fyzicky náročnú prácu v horúčave
športovcom

Nebezpečenstvo zvyšujú aj niektoré lieky a chronické ochorenia, ktoré môžu narušiť schopnosť organizmu regulovať telesnú teplotu.

Čo je nebezpečnejšie?

Z medicínskeho hľadiska predstavuje väčšie riziko úpal.

Pri neliečenom úpale môže dôjsť k poškodeniu mozgu, srdca, obličiek a ďalších orgánov. Ide o stav, ktorý si vyžaduje okamžitú odbornú pomoc.

Úžeh býva vo väčšine prípadov menej závažný, no ani ten netreba podceňovať. Najmä silné vracanie, poruchy vedomia alebo výrazné zhoršenie zdravotného stavu sú dôvodom na vyhľadanie lekára.

Prvá pomoc pri úpale

Ak máte podozrenie na úpal:

okamžite volajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 155 alebo 112
presuňte postihnutého do chladnejšieho prostredia
uvoľnite mu oblečenie
začnite s ochladzovaním tela
podávajte tekutiny iba vtedy, ak je človek pri vedomí a dokáže bezpečne prehĺtať

Cieľom je čo najrýchlejšie znížiť telesnú teplotu do príchodu zdravotníkov.