Počas teplých júnových večerov stačí otvoriť okno a na chvíľu sa započúvať do okolitej prírody. Od rybníkov a mokradí sa ozýva kŕkanie a rôzne vrzavé zvuky, zo stromov sa nesie tajomné húkanie a mimo miest možno začuť aj zvláštne monotónne vrčanie pripomínajúce vzdialený motor. Mnohí ľudia tieto zvuky vnímajú len ako kulisu letných nocí. V skutočnosti však ide o dôležitú súčasť života mnohých živočíchov.
Každý zvuk má svojho autora a svoj význam. Niektoré slúžia na prilákanie partnera počas obdobia rozmnožovania, iné na označenie a obranu územia alebo na komunikáciu medzi jedincami rovnakého druhu. Ak sa naučíte rozpoznávať jednotlivé hlasy, nočná príroda sa vám ukáže v úplne inom svetle.
Pri vode sa ozývajú žaby
Najvýraznejšie nočné zvuky často prichádzajú z okolia rybníkov, jazier a mokradí. Žaby patria medzi najhlasnejších obyvateľov týchto lokalít a jednotlivé druhy sa dajú rozlíšiť podľa hlasu.
Medzi najznámejšie patrí rosnička zelená. Ide o jedinú pôvodnú stromovú žabu na Slovensku. Samčeky sa počas obdobia rozmnožovania ozývajú hlasným rytmickým volaním, ktoré možno počuť aj na väčšiu vzdialenosť. Rosničky sú najaktívnejšie najmä večer a v noci, keď lovia hmyz a zároveň vyhľadávajú partnerov.
Odlišný hlas má ropucha obyčajná. Jej prejav je menej výrazný a pripomína pomalé, opakujúce sa kŕkanie. Keďže nemá výrazné hlasové rezonátory ako niektoré iné druhy žiab, jej hlas nebýva taký hlasný.
Zaujímavým obyvateľom mokradí je aj kunka. Jej volanie tvorí séria tlmených zvukov pripomínajúcich mäkké „u-u-u“. Jeden jedinec býva ťažko počuteľný, no pri väčšom počte zvierat vzniká súvislá zvuková kulisa, ktorá sa nesie nad hladinou vody.
Video: Ako znie hlas sovy lesnej
Sovy dodávajú noci tajomnú atmosféru
Keď zdvihnete pohľad od vody ku korunám stromov, začujete ďalších nočných obyvateľov. Medzi najznámejšie patria sovy.
Charakteristické húkanie sovy lesnej patrí medzi najtypickejšie zvuky stredoeurópskej noci. Samček ním oznamuje svoju prítomnosť a upozorňuje ostatných jedincov, že dané územie je obsadené. Tento hlas možno počuť nielen v lesoch, ale aj vo väčších parkoch či na okrajoch miest.
Zaujímavosťou je, že samice sa ozývajú iným hlasom než samce. Počas komunikácie medzi partnermi tak možno počuť dva odlišné zvuky, ktoré spolu vytvárajú charakteristický nočný dialóg.
Kuvik obyčajný bol kedysi obávaný
Ďalším nočným vtákom je kuvik obyčajný. Táto malá sova bola v minulosti spájaná s rôznymi poverami. Ľudia verili, že jej hlas predpovedá nešťastie alebo smrť, preto sa jej báli.
Dnes vieme, že ide len o prirodzené správanie vtáka. Samček sa počas jari a začiatku leta ozýva najmä preto, aby si udržal svoje územie a prilákal partnerku.
Kuvik obyčajný patrí v súčasnosti medzi najohrozenejšie druhy sov v strednej Európe. Jeho početnosť výrazne klesla najmä v dôsledku zmien poľnohospodárskej krajiny a úbytku vhodných miest na hniezdenie.
Lelek lesný a jeho nezameniteľné vrčanie
Ak sa počas letného večera vyberiete do borovicového lesa alebo na otvorené piesočnaté a vresoviskové lokality, môžete počuť jeden z najzvláštnejších zvukov našej prírody.
Lelek lesný nevydáva klasický spev ani húkanie. Jeho hlas pripomína nepretržité vrčanie alebo vzdialený motor. Tento zvuk dokáže produkovať veľmi dlho bez prestávky a mnohí ľudia pri prvom počutí ani netušia, že pochádza od vtáka.
Lelek je majstrom maskovania. Jeho operenie dokonale splýva s okolím, takže počas dňa zostáva takmer neviditeľný.
Zaujímavý je aj pôvod jeho vedeckého názvu Caprimulgus, ktorý v preklade znamená „kozí dojič“. Názov vznikol zo starovekej povery, podľa ktorej mal tento vták v noci vysávať mlieko kozám a ovciam. V skutočnosti však lelky priťahoval hmyz zhromažďujúci sa okolo hospodárskych zvierat, ktorým sa živia.
Prečo je príroda najhlučnejšia práve na začiatku leta?
Koniec jari a začiatok leta predstavujú pre mnohé druhy živočíchov obdobie rozmnožovania. Práve preto je v tomto období počuť oveľa viac hlasových prejavov než počas zimy alebo jesene.
Samčeky žiab sa snažia prilákať samičky k miestam rozmnožovania. Sovy a ďalšie vtáky pomocou hlasu označujú svoje územie a komunikujú s partnermi. Niektoré zvuky slúžia aj na vzájomné rozpoznávanie jedincov alebo na odstrašenie konkurencie.
Prírodný koncert, ktorý počujeme počas teplých nocí, teda nie je náhodný. Ide o dôležitú súčasť života mnohých druhov a zároveň o ukážku toho, aká pestrá a živá je nočná príroda.
Niektoré hlasy z krajiny postupne miznú
Mnohé druhy živočíchov, ktoré vytvárajú charakteristickú zvukovú kulisu letných nocí, čelia rôznym hrozbám. Miznú mokrade, staré stromy s dutinami aj tradičné pasienky a lúky.
Najmä kuvik obyčajný patrí medzi druhy, ktorých početnosť výrazne poklesla. Ochrancovia prírody sa preto snažia zachovávať vhodné biotopy, aby tieto jedinečné hlasy z našej krajiny úplne nezmizli.
Keď sa teda najbližšie počas letného večera započúvate do zvukov za oknom, nebudete počuť len neurčitý šum. Každé kŕkanie, húkanie či vrčanie má svoj význam a rozpráva príbeh živočícha, ktorý sa snaží prežiť, nájsť partnera alebo ubrániť svoje miesto v prírode.
