Myslíte si, že máte krvný tlak v poriadku? Možno áno. Mnohí ľudia však žijú s vysokým krvným tlakom celé roky bez toho, aby o tom vedeli. Hypertenzia totiž často nespôsobuje žiadne varovné signály, a preto býva označovaná ako „tichý zabijak“. Prvé prejavy sa môžu objaviť až vtedy, keď už dôjde k poškodeniu srdca, ciev alebo iných orgánov.
Pravidelné meranie krvného tlaku patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako včas odhaliť zdravotný problém a predísť vážnym komplikáciám.
Prečo je krvný tlak dôležitý?
Krvný tlak vyjadruje silu, ktorou krv pôsobí na steny tepien. Jeho hodnoty poskytujú lekárom dôležité informácie o stave srdca a cievneho systému.
Dlhodobo zvýšený krvný tlak významne zvyšuje riziko:
- infarktu myokardu
- mozgovej príhody
- srdcového zlyhávania
- poškodenia obličiek
- poškodenia zraku
- ochorení ciev
Na druhej strane príliš nízky tlak môže spôsobovať závraty, slabosť, únavu alebo mdloby.
Keďže vysoký krvný tlak vo väčšine prípadov nebolí a nespôsobuje žiadne príznaky, pravidelné meranie býva často jediným spôsobom, ako ho odhaliť.
Aké hodnoty sa považujú za normálne?
Pri meraní sa zobrazujú dve čísla.
Systolický tlak (vyššie číslo) vzniká pri stiahnutí srdca, keď srdce pumpuje krv do ciev.
Diastolický tlak (nižšie číslo) sa meria medzi jednotlivými údermi srdca, keď srdce odpočíva.
Za optimálny krvný tlak sa u väčšiny dospelých považujú hodnoty približne 120/80 mm Hg alebo nižšie.
Jednorazovo vyššie namerané hodnoty však nemusia automaticky znamenať ochorenie. Krvný tlak môže krátkodobo zvýšiť stres, fyzická námaha, nedostatok spánku, silné emócie, kofeín či akútne ochorenie alebo bolesť. Preto lekári hodnotia opakované merania vykonané v pokoji, nie jednu náhodnú hodnotu.
Hypertenzia často nemá žiadne príznaky
Mnohí ľudia očakávajú, že vysoký krvný tlak sa prejaví bolesťou hlavy alebo závratmi. V skutočnosti väčšina pacientov s hypertenziou nemá žiadne špecifické ťažkosti.
Hoci vysoký krvný tlak často nespôsobuje žiadne príznaky, u niektorých ľudí sa môžu objaviť bolesti hlavy, závraty, únava, dýchavičnosť pri námahe, tlak na hrudníku, hučanie v ušiach, rozmazané videnie alebo búšenie srdca. Tieto príznaky však samy osebe neznamenajú, že človek trpí vysokým krvným tlakom. Môžu mať aj mnoho iných príčin. Jediným spoľahlivým spôsobom zistenia hodnôt krvného tlaku je jeho meranie.
Keď sa objaví búšenie srdca
Občasné preskočenie tepu alebo krátkodobé búšenie srdca býva bežné. Ak sa však opakuje často alebo trvá dlhšie, je vhodné poradiť sa s lekárom.
Dlhodobá hypertenzia totiž zvyšuje záťaž srdca a môže prispieť k vzniku porúch srdcového rytmu. Niektoré arytmie, najmä fibrilácia predsiení, sú spojené so zvýšeným rizikom mozgovej príhody.
Medzi možné prejavy porúch rytmu patria nepravidelný pulz, búšenie srdca, slabosť, zadýchavanie alebo znížená tolerancia fyzickej záťaže.
Kedy sa diagnostikuje vysoký krvný tlak?
Podľa európskych odborných odporúčaní sa za arteriálnu hypertenziu považuje opakovane nameraný krvný tlak 140/90 mm Hg alebo vyšší v ambulancii lekára.
Za optimálny krvný tlak sa považujú hodnoty približne 120/80 mm Hg. Ak sa systolický tlak pohybuje v rozmedzí 120 až 129 mm Hg a diastolický zostáva pod hranicou 85 mm Hg, stále ide o normálne hodnoty. Zvýšenú pozornosť by však mali venovať ľudia, ktorých tlak sa dlhodobo pohybuje v rozmedzí 130 až 139 mm Hg pri systolickom tlaku alebo 85 až 89 mm Hg pri diastolickom tlaku. Takéto hodnoty sa označujú ako vyšší normálny tlak a môžu predstavovať zvýšené riziko budúcich kardiovaskulárnych problémov.
Za vysoký krvný tlak, teda hypertenziu, sa podľa odborných odporúčaní považuje opakovane nameraný tlak 140/90 mm Hg alebo vyšší. Na stanovenie diagnózy však nestačí jedno meranie. Lekár zvyčajne vyhodnocuje viacero výsledkov získaných počas dlhšieho obdobia alebo využíva domáce či 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku.
Ako si správne merať tlak doma?
Domáce meranie môže pomôcť odhaliť problém skôr, než sa prejaví komplikáciami.
Pred meraním:
- aspoň päť minút pokojne seďte
- nefajčite
- nepite kávu ani energetické nápoje
- necvičte bezprostredne pred meraním
Počas merania:
- seďte vzpriamene
- majte opretý chrbát
- chodidlá položte na podlahu
- ruku s manžetou položte na stôl vo výške srdca
- nerozprávajte
Odporúča sa vykonať dve merania s odstupom jednej až dvoch minút a zapisovať si priemerné hodnoty.
Niekoľko minút, ktoré môžu ochrániť zdravie
Vysoký krvný tlak patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia dospelých. Je nebezpečný najmä preto, že môže dlhé roky prebiehať bez príznakov. Pravidelné meranie preto predstavuje jednoduchý spôsob, ako zistiť, či je všetko v poriadku.
Ak opakovane nameriate vyššie hodnoty alebo máte pochybnosti o svojom zdravotnom stave, obráťte sa na lekára. Včasná diagnostika a liečba výrazne znižujú riziko infarktu, mozgovej príhody aj ďalších závažných komplikácií.
Čo znamená systolický a diastolický tlak?
Systolický tlak je vyššia hodnota nameraná počas stiahnutia srdca. Diastolický tlak je nižšia hodnota meraná medzi jednotlivými údermi srdca.
Ako často si merať tlak?
Ak vám lekár neodporučil inak, pri domácom sledovaní sa často odporúča meranie ráno a večer v pokoji.
Prečo sa tlak počas dňa mení?
Ovplyvňujú ho fyzická aktivita, stres, emócie, spánok, kofeín, lieky aj aktuálny zdravotný stav.
Je bolesť hlavy spoľahlivým príznakom vysokého tlaku?
Nie. Mnohí ľudia s hypertenziou nemajú žiadne príznaky. O tom, či je tlak zvýšený, rozhodne len jeho meranie. Tento článok je po úprave vhodný na publikovanie a zodpovedá súčasným odborným odporúčaniam.
