Otázka, prečo sa niektorí ľudia dostanú do konfliktu so zákonom, zatiaľ čo iní prežijú život bez vážnych problémov s políciou, patrí medzi témy, ktoré vedcov zaujímajú už celé desaťročia. Sociológovia, psychológovia aj kriminológovia sa snažia pochopiť, aké faktory môžu ovplyvniť vznik kriminálneho správania. Lepšie poznanie týchto súvislostí by totiž mohlo pomôcť pri prevencii trestnej činnosti ešte skôr, než k nej dôjde.
Niektoré výskumy naznačujú, že významnú úlohu môže zohrávať aj obdobie, v ktorom človek vyrastá. Inými slovami – dôležité môže byť aj to, v akej spoločenskej situácii sa človek narodí a dospieva.
Dlhodobé sledovanie životných dráh
Jedna z rozsiahlych sociologických štúdií analyzovala životné osudy viac než tisícky obyvateľov amerického Chicaga. Výskumníci sledovali ich vývoj počas približne tridsiatich rokov a porovnávali generácie narodené približne medzi začiatkom 80. rokov a polovicou 90. rokov minulého storočia.
Výsledky ukázali zaujímavý trend. Ľudia narodení v polovici 90. rokov mali v dospelosti nižšiu pravdepodobnosť zatknutia než tí, ktorí sa narodili v 80. rokoch.
Vedci však zdôrazňujú, že nejde o to, že by rok narodenia sám o sebe určoval, či sa človek stane zločincom. Skôr ide o dôsledok toho, v akom spoločenskom období jednotlivé generácie vyrastali.
Spoločenské prostredie môže výrazne ovplyvniť správanie
V Spojených štátoch bola kriminalita v mnohých veľkých mestách počas 80. a začiatku 90. rokov výrazne vyššia než v nasledujúcich desaťročiach. Mladí ľudia vyrastajúci v tomto období sa preto častejšie stretávali s násilím alebo kriminalitou vo svojom okolí.
Naopak generácia narodená v polovici 90. rokov dospievala v čase, keď v USA nastal výrazný pokles násilnej kriminality. Menej častý kontakt s násilím v prostredí môže podľa odborníkov znižovať pravdepodobnosť, že sa človek do podobného správania zapojí.
Výskum preto poukazuje na to, že dvaja ľudia s podobným sociálnym zázemím môžu mať odlišné životné výsledky len preto, že vyrastali v odlišných historických podmienkach.
Osobnostné vlastnosti nie sú jediným vysvetlením
Zistenia zároveň naznačujú, že samotné osobnostné vlastnosti, napríklad miera sebekontroly, nemusia vždy spoľahlivo predpovedať kriminálne správanie.
V niektorých prípadoch mali jednotlivci s vyššou sebekontrolou z generácie vyrastajúcej v období vyššej kriminality podobnú mieru zatknutí ako ľudia s nižšou sebekontrolou z mladšej generácie. To naznačuje, že spoločenské prostredie môže mať na správanie rovnako silný vplyv ako individuálne vlastnosti človeka.
Kriminalita je výsledkom viacerých faktorov
Odborníci sa dnes zhodujú, že kriminálne správanie zvyčajne nevzniká z jedného jediného dôvodu. Ide skôr o kombináciu viacerých vplyvov, medzi ktoré patria napríklad:
- rodinné prostredie a spôsob výchovy
- ekonomické podmienky a chudoba
- sociálne prostredie alebo štvrť, v ktorej človek vyrastá
- skúsenosti s násilím v detstve
- vplyv rovesníkov a sociálnych skupín
- užívanie návykových látok
Niektoré výskumy skúmajú aj možné biologické alebo neurologické predispozície, ktoré môžu ovplyvňovať správanie. Vedci však zdôrazňujú, že tieto faktory samy o sebe nikoho nepredurčujú k zločinu.
Historické obdobie formuje životné príležitosti
Výsledky sociologických štúdií naznačujú, že životné dráhy ľudí sú do veľkej miery ovplyvnené aj historickým a spoločenským kontextom. Každá generácia vyrastá v iných podmienkach, čelí odlišným problémom a má rôzne príležitosti.
Aj preto môže mať obdobie, v ktorom človek vyrastá, určitý vplyv na jeho životné rozhodnutia a správanie. Kriminalita je teda výsledkom zložitej kombinácie osobných, sociálnych a spoločenských faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
