Mikroplasty a nanoplasty sa stali bežnou súčasťou životného prostredia. Nachádzajú sa vo vode, v ovzduší aj v potravinách a úplne sa im dnes prakticky nedá vyhnúť. Vedci preto skúmajú nielen ich možné pôsobenie na ľudské zdravie, ale aj spôsoby, ako obmedziť vstrebávanie najmenších plastových častíc v tráviacom trakte.
Zaujímavé výsledky priniesol výskum juhokórejských odborníkov. Tí skúmali konkrétny kmeň baktérie mliečneho kvasenia izolovaný z tradičného kimči. V bežných laboratórnych podmienkach dokázala baktéria na svoj povrch naviazať až 87 % skúmaných polystyrénových nanoplastov. Výsledok však nemožno automaticky preniesť na ľudí ani z neho vyvodiť, že konzumácia kimči odstráni rovnaké množstvo plastov z tela.
Mikroplasty a nanoplasty sa nachádzajú vo vode, potravinách aj vo vzduchu
Mikroplasty sú drobné plastové častice menšie ako päť milimetrov. Nanoplasty sú ešte menšie. V odbornej literatúre sa za ne často považujú častice s rozmermi pod jeden mikrometer, hoci používané definície nie sú vždy úplne jednotné.
Tieto častice môžu vznikať postupným rozpadom väčších plastových výrobkov, ale niektoré sa do prostredia uvoľňujú už v malých rozmeroch. Ich zdrojom môže byť opotrebovanie pneumatík, syntetické textílie, nátery, obaly a množstvo ďalších výrobkov.
Človek môže mikroplasty prijímať prostredníctvom vody a potravín, ale aj vdychovaním častíc prítomných vo vzduchu a prachu. Vedci už plastové častice zaznamenali v rôznych ľudských biologických vzorkách a tkanivách, napríklad v krvi, pľúcach či placente.
Samotný nález mikroplastov však ešte nedokazuje, že pri bežnej miere vystavenia spôsobujú konkrétne ochorenie. Laboratórne a zvieracie štúdie poukazujú na možné zápalové reakcie, oxidačný stres a poškodenie buniek, no dlhodobé zdravotné dôsledky pre ľudí zatiaľ nie sú úplne objasnené.
Pozornosť vedcov upútala baktéria pochádzajúca z kimči
Juhokórejskí výskumníci sa zamerali na baktériu mliečneho kvasenia Leuconostoc mesenteroides CBA3656. Ide o konkrétny bakteriálny kmeň, ktorý bol izolovaný z kimči.
Vedci skúmali jeho schopnosť viazať polystyrénové nanoplasty. V štandardných laboratórnych podmienkach baktéria zachytila približne 87 % skúmaných častíc. Nešlo však o odstránenie nanoplastov z ľudského tela, ale o výsledok kontrolovaného experimentu.
Keď výskumníci vytvorili podmienky napodobňujúce prostredie ľudského čreva, schopnosť baktérie viazať nanoplasty klesla na približne 57 %. Aj tento výsledok odborníkov zaujal, pretože porovnávací kmeň si v rovnakých podmienkach udržal len približne trojpercentnú účinnosť.
Výsledky naznačujú, že skúmaná baktéria dokáže udržať časť nanoplastov na svojom povrchu aj v prostredí podobnom tráviacemu traktu. Teoreticky by tak mohla obmedziť ich kontakt s črevnou stenou a podporiť ich odchod z tela stolicou.
Pokusy na myšiach ukázali zvýšené vylučovanie nanoplastov
Výskum pokračoval experimentom na bezmikróbnych laboratórnych myšiach. Zvieratá, ktorým vedci podali kmeň CBA3656, mali v stolici viac než dvojnásobné množstvo nanoplastov v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Tento výsledok podporuje predpoklad, že baktéria sa môže na nanoplasty naviazať v čreve a pomôcť pri ich vylučovaní. Neznamená to však, že z tela myší odstránila 87 % všetkých plastových častíc. Výskumníci sledovali množstvo nanoplastov v stolici, nie celkové „vyčistenie“ organizmu.
Pokus na zvieratách zároveň nemôže spoľahlivo predpovedať účinok u človeka. Ľudský tráviaci trakt a črevný mikrobióm sú oveľa zložitejšie. Výsledok môže ovplyvniť strava, dávka baktérií, zloženie črevnej mikroflóry, veľkosť plastových častíc aj druh materiálu.
Na potvrdenie účinnosti a bezpečnosti by preto boli potrebné klinické skúšania na ľuďoch.
Kimči nie je dokázaným prostriedkom na odstránenie plastov z tela
Výsledky výskumu sa týkajú izolovaného bakteriálneho kmeňa, nie konzumácie kimči ako hotového jedla. Jednotlivé druhy kimči sa líšia surovinami, postupom výroby, dĺžkou fermentácie aj zložením mikroorganizmov.
Nie je preto isté, že každé kimči obsahuje kmeň Leuconostoc mesenteroides CBA3656. Rozdielne môže byť aj množstvo živých baktérií. Ak je výrobok po fermentácii tepelne ošetrený, časť alebo všetky mikroorganizmy nemusia zostať životaschopné.
Výskum zároveň neurčil, aké množstvo kimči by človek musel zjesť, aby získal potrebnú dávku skúmanej baktérie. Z dostupných výsledkov preto nemožno tvrdiť, že pravidelná konzumácia kimči dokáže odstrániť 57 alebo 87 % nanoplastov z ľudského organizmu.
Tradičné jedlo vzniká fermentáciou zeleniny
Kimči je tradičný kórejský fermentovaný pokrm pripravovaný z rôznych druhov zeleniny. Najznámejšia verzia obsahuje pekinskú kapustu, no používa sa aj reďkovka alebo iná zelenina. Recepty často zahŕňajú cesnak, zázvor, čili a soľ.
Počas fermentácie sa v pokrme rozmnožujú baktérie mliečneho kvasenia. Tie premieňajú časť cukrov na kyselinu mliečnu, ktorá vytvára charakteristickú kyslastú chuť a zároveň sa podieľa na konzervovaní potraviny.
Kimči môže byť zdrojom vlákniny, vitamínov a ďalších látok prirodzene prítomných v zelenine. Nepasterizované výrobky môžu obsahovať aj živé mikroorganizmy. Ich druhové zastúpenie a množstvo však závisia od receptu, fermentácie, skladovania aj následného spracovania.
Niektoré výskumy spájajú konzumáciu kimči a ďalších fermentovaných potravín s možnými priaznivými účinkami na črevný mikrobióm alebo vybrané metabolické ukazovatele. Doterajšie dôkazy však neoprávňujú tvrdiť, že kimči spoľahlivo posilní imunitu, zníži cholesterol alebo ochráni pred konkrétnymi chorobami u každého človeka.
Kimči môže navyše obsahovať väčšie množstvo soli. Ľudia, ktorí si zo zdravotných dôvodov musia strážiť príjem sodíka, by ho preto mali jesť s mierou.
Výskum môže pomôcť pri vývoji nových probiotík
Objav zatiaľ nepredstavuje hotovú liečbu ani overenú detoxikačnú metódu. Ukazuje však smer, ktorým sa môže uberať ďalší výskum. Vedci by v budúcnosti mohli vyvíjať probiotické prípravky obsahujúce presne určené kmene a dávky mikroorganizmov schopných viazať vybrané plastové častice.
Treba tiež zdôrazniť, že experiment sa zameral na polystyrénové nanoplasty. V bežnom prostredí sa stretávame s viacerými druhmi plastov, ktoré môžu mať odlišné vlastnosti. Nie je preto dokázané, že baktéria bude rovnako účinne viazať aj polyetylén, polypropylén alebo iné materiály.
Výsledky sú sľubné, no zatiaľ predbežné. Kimči môže byť súčasťou pestrej stravy, ak človeku vyhovuje, nemožno ho však označiť za potvrdený prostriedok na odstránenie nanoplastov z tela.
Čo sú mikroplasty a nanoplasty?
Mikroplasty sú plastové častice menšie ako päť milimetrov. Nanoplasty sú ešte menšie a často sa za ne považujú častice pod jeden mikrometer. Do organizmu sa môžu dostať s vodou, potravinami alebo vdýchnutím.
Zachytila baktéria naozaj 87 % nanoplastov?
Áno, ale iba v štandardných laboratórnych podmienkach a pri skúmaní polystyrénových nanoplastov. V prostredí napodobňujúcom ľudské črevo naviazala približne 57 % častíc.
Boli účinky potvrdené u ľudí?
Nie. Výskumníci uskutočnili laboratórne experimenty a pokusy na bezmikróbnych myšiach. Klinické skúšanie na ľuďoch zatiaľ neprebehlo.
Pomôže jedenie kimči odstrániť nanoplasty z tela?
V súčasnosti na to nemáme dôkaz. Skúmal sa konkrétny izolovaný bakteriálny kmeň. Nie je zaručené, že ho obsahuje každé kimči ani že jeho množstvo v bežnej porcii postačuje na dosiahnutie účinku.
Prečo mali myši v stolici viac nanoplastov?
Myši, ktoré dostali skúmanú baktériu, vylúčili stolicou viac než dvojnásobné množstvo nanoplastov oproti kontrolnej skupine. Výsledok naznačuje, že baktéria ich mohla zachytiť v čreve a podporiť ich vylúčenie. Rovnaký účinok u človeka však zatiaľ nebol potvrdený.
