Ak sa snažíte schudnúť, pravdepodobne venujete pozornosť tomu, čo jete a koľko kalórií prijímate. Vedci však čoraz viac skúmajú aj ďalší faktor – čas, kedy počas dňa jeme. Výsledky naznačujú, že načasovanie jedál môže mať určitý vplyv na telesnú hmotnosť aj metabolické zdravie. Neznamená to však, že existuje univerzálny čas raňajok, ktorý by fungoval pre každého.
Dôležitejšia než presná hodina je dĺžka nočného pôstu
V posledných rokoch sa veľa hovorí o takzvanom časovo obmedzenom stravovaní. Ide o spôsob stravovania, pri ktorom človek prijíma všetky jedlá počas určitého časového úseku, napríklad v priebehu 8 až 12 hodín denne, a zvyšok času neprijíma kalórie.
Výskumy naznačujú, že takýto režim môže niektorým ľuďom pomôcť s miernym úbytkom hmotnosti alebo zlepšiť niektoré ukazovatele metabolického zdravia. Odborníci však upozorňujú, že významnú úlohu zohráva aj celkový príjem energie, kvalita stravy a dlhodobá udržateľnosť zvoleného režimu.
Musia byť raňajky až o 11. hodine?
Nie. Neexistujú kvalitné vedecké dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že práve 11. hodina je ideálnym časom na raňajky alebo že automaticky vedie k chudnutiu.
Niektorí odborníci odporúčajú neskoršie raňajky ako spôsob, ako predĺžiť nočný pôst. Rovnaký efekt sa však dá dosiahnuť aj opačne – skoršou večerou a bežnými rannými raňajkami. Z pohľadu súčasných vedeckých poznatkov je dôležitejšie vytvoriť primerane dlhú prestávku medzi posledným večerným a prvým ranným jedlom než riadiť sa konkrétnou hodinou na hodinách.
Novšie výskumy hovoria skôr v prospech skoršieho jedenia
V posledných rokoch pribúda dôkazov, že z hľadiska metabolického zdravia môže byť výhodnejšie skonzumovať väčšinu denného príjmu potravy skôr počas dňa. Organizmus je totiž v ranných a dopoludňajších hodinách prirodzene citlivejší na inzulín.
Rozsiahle analýzy klinických štúdií ukazujú, že časovo obmedzené stravovanie môže byť prospešné, no lepšie výsledky sa vo všeobecnosti spájajú so skorším časovým oknom jedenia než s jeho posúvaním do neskorších hodín. To však neznamená, že neskoršie raňajky sú nevhodné pre každého. Každý človek má odlišný denný režim, pracovné povinnosti aj zdravotný stav.
Samotné časovanie jedál nestačí
Aj keď môže byť čas jedla jedným z faktorov ovplyvňujúcich hmotnosť, pri chudnutí stále rozhoduje najmä:
- celkový kalorický príjem
- kvalita stravy
- dostatok bielkovín a vlákniny
- pravidelný pohyb
- kvalitný spánok
- dlhodobá udržateľnosť zvoleného režimu
Odborníci sa zhodujú, že žiadny konkrétny čas raňajok nedokáže nahradiť vyvážený jedálniček ani aktívny životný štýl.
Ako môžete tento princíp využiť v praxi?
Ak ráno nepociťujete hlad, nemusíte sa nútiť do jedla hneď po zobudení. Ak vám naopak skoré raňajky vyhovujú, nie je dôvod ich meniť.
Väčší význam môže mať pravidelnosť stravovania a obmedzenie neskorého večerného jedenia. Mnohým ľuďom prospieva, keď večerajú dve až tri hodiny pred spaním a počas dňa dodržiavajú približne 12- až 14-hodinovú prestávku medzi večerou a raňajkami. Takýto režim však nemusí byť vhodný pre každého.
Kto by mal byť opatrný?
Časovo obmedzené stravovanie nie je univerzálnym riešením. Zvýšenú opatrnosť by mali mať najmä:
- tehotné a dojčiace ženy
- deti a dospievajúci
- ľudia s poruchami príjmu potravy
- osoby s podvýživou
- diabetici liečení inzulínom alebo niektorými liekmi na cukrovku
- ľudia s chronickými ochoreniami, ktorí by mali zmenu stravovania konzultovať so svojím lekárom
Myšlienka, že treba bezpodmienečne raňajkovať až o 11. hodine, nie je vedecky potvrdená. Súčasné poznatky skôr naznačujú, že určitý význam môže mať dostatočne dlhá nočná prestávka medzi jedlami a pravidelný stravovací režim. Ak vám neskoršie raňajky vyhovujú a nemáte zdravotné obmedzenia, môžu byť jednou z možností. Nie sú však zázračným receptom na chudnutie a samy osebe nenahradia pestrú stravu, dostatok pohybu ani zdravý životný štýl.
