Syndróm zlomeného srdca, odborne takotsubo kardiomyopatia, je reálny a lekársky uznaný stav, pri ktorom dôjde k dočasnému oslabeniu ľavej komory srdca. Najčastejšie sa objaví po náhlom a intenzívnom emočnom alebo fyzickom strese. Napriek dramatickému názvu ide vo väčšine prípadov o stav s dobrou prognózou, ktorý sa v priebehu niekoľkých týždňov upraví.
Čo sa deje v tele?
Pri silnom strese sa do krvi uvoľní veľké množstvo stresových hormónov, najmä adrenalínu a noradrenalínu. Tieto hormóny môžu na krátky čas:
- oslabiť činnosť srdečného svalu
- narušiť normálny pohyb ľavej komory
- čiastočne „ochromiť“ jej schopnosť pumpovať krv
Tento mechanizmus sa označuje ako stresová kardiomyopatia. Na rozdiel od infarktu tu nedochádza k upchatiu koronárnej tepny.
Môže syndróm vyvolať aj pozitívna emócia?
Áno. Hoci sa najčastejšie spája so smútkom, šokom či stratou blízkeho, spúšťačom môže byť aj silne pozitívna alebo prekvapivá udalosť (výhra, nečakaná návšteva, náhly stresový podnet).
Ako sa syndróm prejavuje?
Príznaky sú veľmi podobné infarktu, a preto je nutné pristupovať k nim maximálne vážne.
Najčastejšie príznaky:
- bolesť alebo tlak na hrudníku
- dýchavičnosť
- závraty alebo pocit na odpadnutie
- celková slabosť
- nepravidelný pulz
Pretože pacient ani lekár bez vyšetrení nedokáže rozoznať, či ide o infarkt alebo takotsubo syndróm, treba okamžite volať záchrannú službu.
Ako sa stanoví diagnóza?
V nemocnici sa robia tieto vyšetrenia:
- EKG, ktoré môže napodobňovať infarkt
- krvné testy – hodnoty enzýmov môžu byť zvýšené
- echokardiografia (sono srdca) – odhalí typické „vyklenutie“ ľavej komory
- koronarografia – ukáže, či sú tepny priechodné (pri tomto syndróme zvyčajne áno)
Práve koronarografia odlišuje takotsubo kardiomyopatiu od infarktu, pri ktorom je tepna upchatá.
Je syndróm zlomeného srdca nebezpečný?
Vo väčšine prípadov má tento stav dobrý priebeh a pacienti sa úplne zotavia. K obnoveniu funkcie srdca dochádza obvykle do 3 – 6 týždňov.
Úmrtnosť sa pohybuje pod 1 %, čo znamená, že riziko smrti existuje, ale je veľmi nízke a typicky sa viaže na ťažké komplikácie alebo pridružené ochorenia.
Koho postihuje najčastejšie?
Podľa dlhodobých štúdií sa syndróm najčastejšie vyskytuje:
- u žien vo veku nad 50 rokov
- po silných emočných alebo fyzických stresoch
- u ľudí bez predchádzajúceho ochorenia koronárnych tepien
Presný dôvod, prečo sú ženy náchylnejšie, nie je úplne známy, ale predpokladá sa úloha hormonálnych zmien po menopauze.
Ako sa syndróm lieči?
Liečba prebieha v nemocnici a môže zahŕňať:
- beta-blokátory, ktoré zmierňujú účinky adrenalínu
- lieky podporujúce funkciu srdca
- odpočinok, sledovanie a postupné zvyšovanie fyzickej aktivity
- psychologickú podporu alebo psychoterapiu, najmä ak bol spúšťačom silný emočný otras
Zásadné je, že na rozdiel od infarktu sa nepoužívajú trombolytiká ani stenty, pretože tepny nie sú upchaté.
Kedy volať záchranku?
Okamžite, ak sa objaví:
- nový alebo narastajúci tlak na hrudi
- náhle sťažené dýchanie
- pocit na odpadnutie
- rýchly alebo nepravidelný pulz
Aj keď sa neskôr ukáže, že nejde o infarkt, správny postup je vždy neodkladná hospitalizácia.
