Kvalitný spánok patrí medzi základné piliere zdravého životného štýlu. Odborníci už dlhé roky upozorňujú, že nedostatok spánku môže negatívne ovplyvňovať srdce, metabolizmus aj celkovú kondíciu organizmu. Najnovší výskum však naznačuje, že dôležitú úlohu nemusí zohrávať len počet hodín strávených v posteli, ale aj pravidelnosť času, kedy človek zaspáva.
Vedci z Fínska zistili, že ľudia s výrazne nepravidelným časom zaspávania mali počas dlhodobého sledovania vyššie riziko závažných srdcovo-cievnych príhod. Najvýraznejšia súvislosť sa pritom ukázala u účastníkov, ktorí zároveň spali kratšie.
Výskum sledoval viac ako 3 000 ľudí
Do štúdie bolo zaradených 3 231 dospelých osôb stredného veku. Výskumníci ich zdravotný stav sledovali približne desať rokov. Účastníci používali zariadenia, ktoré zaznamenávali ich spánkové návyky vrátane času zaspávania, vstávania a celkovej dĺžky spánku.
Počas sledovaného obdobia vedci vyhodnocovali výskyt závažných kardiovaskulárnych udalostí, medzi ktoré patrili infarkt myokardu, mozgová príhoda, hospitalizácia pre srdcové zlyhávanie alebo úmrtie súvisiace so srdcovo-cievnym ochorením.
Analýza ukázala, že samotná dĺžka spánku nevysvetľovala všetky rozdiely medzi jednotlivými účastníkmi. Dôležitým faktorom bola aj pravidelnosť spánkového režimu.
Najvyššie riziko sa objavilo pri kombinácii nepravidelného a krátkeho spánku
Najvýraznejšia súvislosť sa ukázala u ľudí, ktorí chodili spať v značne odlišných časoch a zároveň spali menej ako približne osem hodín denne. V tejto skupine výskumníci zaznamenali približne dvojnásobné riziko závažnej srdcovo-cievnej príhody v porovnaní s účastníkmi, ktorí mali pravidelnejší režim.
Autori štúdie však zdôrazňujú, že ich výskum preukázal štatistickú súvislosť, nie priamy príčinný vzťah. To znamená, že výsledky naznačujú spojenie medzi nepravidelným spánkom a vyšším rizikom zdravotných problémov, no nedokazujú, že samotný nepravidelný čas zaspávania tieto ochorenia priamo spôsobuje.
Významnú úlohu môžu zohrávať biologické hodiny
Odborníci predpokladajú, že jedným z možných vysvetlení je narušenie cirkadiánneho rytmu, teda prirodzených biologických hodín organizmu. Tie ovplyvňujú množstvo procesov vrátane regulácie hormónov, krvného tlaku, telesnej teploty či metabolizmu.
Predchádzajúce výskumy naznačili, že dlhodobé narušenie pravidelného denného rytmu môže súvisieť so zvýšeným krvným tlakom, horšou reguláciou hladiny cukru v krvi alebo s ďalšími faktormi, ktoré patria medzi známe riziká srdcovo-cievnych ochorení.
Fínska štúdia tieto mechanizmy priamo neskúmala, jej výsledky však podporujú predchádzajúce poznatky o význame pravidelného spánku pre zdravie.
Pravidelnosť môže byť rovnako dôležitá ako dĺžka spánku
Zistenia vedcov naznačujú, že pri starostlivosti o zdravie nemusí byť rozhodujúce iba to, koľko hodín človek spí. Dôležitú úlohu môže zohrávať aj pravidelnosť spánkového režimu.
Odborníci preto odporúčajú snažiť sa chodiť spať a vstávať približne v rovnakom čase aj počas víkendov. Pre väčšinu dospelých sa za optimálnu dĺžku spánku považuje približne sedem až deväť hodín denne.
Hoci pravidelný režim sám osebe nezaručí ochranu pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, podľa vedcov môže predstavovať jeden z jednoduchých návykov, ktoré podporujú dlhodobé zdravie organizmu.
Výsledky štúdie zároveň pripomínajú, že aj zdanlivo nenápadné každodenné návyky môžu mať v priebehu rokov významný vplyv na naše zdravie.
