Mnohí ľudia majú pocit, že po štyridsiatke sa pamäť automaticky zhoršuje a mozog už nedokáže fungovať tak rýchlo ako kedysi. Moderná neuroveda však ukazuje, že ľudský mozog si zachováva schopnosť prispôsobovať sa a vytvárať nové nervové spojenia počas celého života. Tento jav sa nazýva neuroplasticita.
Hoci starnutie prirodzene ovplyvňuje rýchlosť spracovania informácií či schopnosť sústredenia, neznamená to automatický úpadok mentálnych schopností. Výskumy naznačujú, že určité návyky môžu podporovať zdravé fungovanie mozgu aj vo vyššom veku a pomáhať udržiavať kognitívne schopnosti dlhšie v dobrej kondícii.
Mozog sa dokáže meniť aj v dospelosti
Ešte pred niekoľkými desaťročiami prevládal názor, že mozog sa vyvíja hlavne v detstve a v dospelosti sa už výraznejšie nemení. Dnes vedci vedia, že mozog zostáva aktívny a prispôsobivý aj vo vyššom veku.
Neuroplasticita označuje schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru a fungovanie na základe skúseností, učenia alebo opakovanej činnosti. Nervové bunky medzi sebou vytvárajú a posilňujú spojenia podľa toho, ako často ich používame.
To však neznamená, že mozog dokáže neobmedzene regenerovať alebo že sa dá úplne zabrániť prirodzenému starnutiu. Životný štýl však môže výrazne ovplyvniť, ako dlho si človek udrží dobré kognitívne schopnosti.
Dlhodobý stres môže negatívne vplývať na pamäť
Odborníci upozorňujú, že chronický stres môže mať negatívny vplyv na mozog. Dlhodobo zvýšená hladina stresových hormónov býva spojená so zhoršenou koncentráciou, únavou či problémami s pamäťou.
Práve preto sa v posledných rokoch skúma vplyv mindfulness a meditácie na psychiku aj mozgové funkcie. Niektoré štúdie naznačujú, že pravidelná meditácia môže pomáhať znižovať stres a zlepšovať schopnosť sústrediť sa.
Mindfulness znamená vedomé sústredenie sa na prítomný okamih bez neustáleho odbiehania myšlienok k povinnostiam alebo problémom. Jednoduchým spôsobom môže byť napríklad niekoľkominútové pokojné dýchanie so zameraním pozornosti na nádych a výdych.
Hoci meditácia nie je univerzálnym riešením na všetky psychické problémy, u mnohých ľudí môže podporovať lepšie zvládanie stresu.
Pravidelný pohyb prospieva aj mozgu
Fyzická aktivita patrí medzi najlepšie preskúmané faktory, ktoré podporujú zdravie mozgu. Pri pohybe sa zlepšuje prekrvenie organizmu a mozog dostáva viac kyslíka.
Výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita môže pomáhať udržiavať pamäť, pozornosť aj schopnosť plánovania. Zároveň sa spája s nižším rizikom niektorých ochorení vrátane Alzheimerova choroba či depresie.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým aspoň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne. Nemusí ísť o vrcholový šport. Pozitívny efekt má aj svižná chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo pravidelné cvičenie doma.
Dodatočný prínos môže mať pohyb v prírode, pretože pobyt vonku býva spojený so znížením stresu a väčším množstvom rôznorodých podnetov pre mozog.
Učenie nových vecí podporuje mozgovú aktivitu
Mozog reaguje na nové podnety počas celého života. Učenie cudzieho jazyka, osvojovanie nových zručností alebo riešenie náročnejších úloh aktivujú viaceré oblasti mozgu naraz.
Výskumy naznačujú, že ľudia, ktorí sa dlhodobo venujú mentálne stimulujúcim aktivitám, môžu mať lepšiu takzvanú kognitívnu rezervu. Ide o schopnosť mozgu efektívnejšie zvládať zmeny spojené so starnutím.
Učenie sa cudzieho jazyka môže podporovať pamäť, pozornosť aj schopnosť prepínať medzi rôznymi úlohami. Podobný efekt môže mať hra na hudobný nástroj, pri ktorej človek zapája sluch, zrak, koordináciu pohybov aj pamäť.
Neznamená to však, že každý človek musí začať hrať na klavíri alebo študovať tretí jazyk. Dôležitá je pravidelná mentálna aktivita a ochota učiť sa nové veci.
Videohry môžu mať pozitívny aj negatívny vplyv
Téma videohier je medzi vedcami stále predmetom diskusií. Niektoré výskumy ukazujú, že určité typy hier môžu zlepšovať priestorové vnímanie, reakčný čas alebo schopnosť riešiť problémy.
Najčastejšie ide o logické hry, stratégie alebo hry vyžadujúce rýchle rozhodovanie. Pozitívne účinky sa však líšia podľa typu hry, veku hráča aj času stráveného hraním.
Odborníci zároveň upozorňujú, že nadmerné hranie videohier môže mať negatívny vplyv na spánok, psychiku alebo fyzickú aktivitu. Preto sa nedá všeobecne tvrdiť, že videohry automaticky zlepšujú mozog.
Pri rozumnom používaní však môžu byť jednou z foriem mentálnej stimulácie.
Nové zážitky a sociálne kontakty sú dôležité
Mozog profituje z rozmanitosti podnetov. Nové prostredie, cestovanie, spoznávanie ľudí alebo skúšanie nových aktivít nútia mozog adaptovať sa na neznáme situácie.
Podobne dôležité sú aj sociálne kontakty. Výskumy naznačujú, že osamelosť a sociálna izolácia môžu byť spojené s vyšším rizikom kognitívneho poklesu vo vyššom veku.
Aj malé zmeny v každodennej rutine môžu byť pre mozog prospešné – napríklad zmena trasy do práce, návšteva nového miesta alebo nová záľuba.
Kreatívne činnosti pomáhajú udržiavať mozog aktívny
Kreslenie, písanie, ručné práce, fotografovanie či hudba aktivujú viacero mozgových oblastí naraz. Kreatívne aktivity zároveň pomáhajú relaxovať a znižovať stres.
Nie je pritom dôležitý výsledok ani talent. Samotná tvorivá činnosť predstavuje pre mozog formu stimulácie.
Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že kreatívne aktivity môžu pozitívne vplývať na psychickú pohodu a kvalitu života vo vyššom veku.
Žiadny zázračný trik neexistuje
Vedci sa zhodujú, že neexistuje jediný návyk, ktorý by zaručil dokonalú pamäť alebo úplnú ochranu pred starnutím mozgu. Najväčší význam má kombinácia viacerých faktorov – pravidelný pohyb, kvalitný spánok, vyvážená strava, dostatok sociálnych kontaktov, mentálna aktivita a zvládanie stresu.
Mozog zostáva aktívnym a prispôsobivým orgánom počas celého života. A práve každodenné návyky môžu výrazne ovplyvniť, ako bude fungovať aj po štyridsiatke, päťdesiatke či v seniorskom veku.
