Mnohí ľudia riešia opaľovací krém až tesne pred odchodom na dovolenku. Dermatológovia však upozorňujú, že zdravie pokožky závisí nielen od výberu správneho ochranného faktora, ale aj od dostatočného množstva naneseného prípravku, pravidelného opakovania aplikácie a rozumného správania na slnku. Dôležitú úlohu zohráva aj pestrá strava, dostatočný pitný režim a starostlivosť o pokožku po pobyte na slnku.
Samotné vysoké SPF nestačí
Pri výbere opaľovacieho krému väčšina ľudí rieši najmä to, či zvoliť SPF 30 alebo SPF 50. Obe hodnoty poskytujú vysokú ochranu pred UVB žiarením, ak sa prípravok používa správne. SPF 30 zachytí približne 97 % UVB žiarenia, SPF 50 približne 98 %. Rozdiel preto nie je veľký, no vyšší faktor poskytuje väčšiu rezervu v prípade, že sa krém nenanesie v dostatočnom množstve.
Dermatológovia odporúčajú používať minimálne SPF 30. Ľuďom so svetlou pokožkou, deťom alebo pri pobyte pri mori, vo vysokých horách či počas intenzívneho letného slnka sa odporúča SPF 50 alebo SPF 50+.
Veľmi častou chybou je nanášanie príliš malej vrstvy. Štúdie ukazujú, že väčšina ľudí použije podstatne menej opaľovacieho krému, než sa používa pri laboratórnom testovaní SPF. V praxi je preto skutočná ochrana často nižšia, než uvádza obal výrobku.
Na tvár a krk sa odporúča približne množstvo zodpovedajúce pravidlu dvoch prstov – teda dvom prúžkom krému vytlačeným na ukazovák a prostredník, čo približne zodpovedá jednej čajovej lyžičke. Na celé telo dospelého človeka je potrebných približne 30 ml opaľovacieho prípravku, čo zodpovedá približne plnému panáku.
Ochranný krém treba naniesť asi 15 až 30 minút pred pobytom na slnku a následne obnovovať približne každé dve hodiny. Novú vrstvu je potrebné aplikovať aj po kúpaní, silnom potení alebo po utretí pokožky uterákom, a to aj v prípade, že je prípravok označený ako vodeodolný.
UV žiarenie poškodzuje pokožku aj vtedy, keď sa nespálite
Slnečné žiarenie sa skladá z viacerých druhov ultrafialového žiarenia. UVB žiarenie je hlavnou príčinou spálenia kože, zatiaľ čo UVA preniká hlbšie do pokožky a významne sa podieľa na jej predčasnom starnutí. Dlhodobé vystavovanie UV žiareniu zvyšuje aj riziko vzniku rakoviny kože.
UVA žiarenie navyše prechádza cez okenné sklo. To znamená, že pokožka je mu vystavená aj počas šoférovania alebo pri dlhšom sedení pri okne.
Ani zamračená obloha neznamená úplnú ochranu. Oblaky prepúšťajú značnú časť ultrafialového žiarenia, preto sa možno spáliť aj počas dní, keď slnko nie je priamo viditeľné.
Betakarotén pokožku pred slnkom neochráni
Počas pobytu na slnku vznikajú v organizme voľné radikály, ktoré prispievajú k oxidačnému stresu. Antioxidanty prijímané v strave pomáhajú organizmu tieto procesy zvládať.
Medzi ne patrí aj betakarotén, ktorý sa prirodzene nachádza v mrkve, tekvici, sladkých zemiakoch, marhuliach, mangu, špenáte alebo červenej paprike.
Je však dôležité vedieť, že neexistujú presvedčivé dôkazy, že by betakarotén alebo iné výživové doplnky chránili pokožku pred UV žiarením alebo nahrádzali opaľovací krém. Pri dlhodobom vyššom príjme môže betakarotén spôsobiť jemné žltooranžové sfarbenie pokožky, ktoré je neškodné a po znížení príjmu postupne zmizne.
Najväčší prínos pre zdravie má pestrá strava bohatá na ovocie, zeleninu, strukoviny, orechy a celozrnné potraviny. Práve tie sú prirodzeným zdrojom antioxidantov, ktoré podporujú správne fungovanie organizmu.
Vitamín E podporuje zdravie pokožky
Vitamín E patrí medzi významné antioxidanty. Podieľa sa na ochrane buniek pred oxidačným stresom a je súčasťou prirodzených mechanizmov, ktoré pomáhajú udržiavať zdravú pokožku. Nájdeme ho najmä v orechoch, semenách, rastlinných olejoch či avokáde.
Ani vitamín E však nenahrádza ochranu pred slnkom. Odborné spoločnosti sa zhodujú, že základom prevencie poškodenia kože zostáva správne používanie opaľovacích prípravkov, vhodné oblečenie, pokrývka hlavy a obmedzenie pobytu na priamom slnku počas najsilnejšieho slnečného žiarenia.
Nezabúdajte ani na hydratáciu
Počas horúcich dní organizmus stráca viac tekutín potením. Ak ich pravidelne nedopĺňame, môže sa zhoršiť celková hydratácia organizmu aj stav pokožky.
Neexistuje univerzálne odporúčanie, že každý človek musí denne vypiť presne dva litre vody. Potreba tekutín závisí od veku, telesnej hmotnosti, zdravotného stavu, fyzickej aktivity aj vonkajšej teploty. V letných horúčavách je prirodzené, že väčšina ľudí potrebuje piť viac než počas chladnejších dní.
Ako sa správne chrániť pred slnkom?
- používajte opaľovací krém s minimálne SPF 30, pri intenzívnom slnečnom žiarení alebo pre citlivú pokožku radšej SPF 50+
- krém naneste približne 15 až 30 minút pred pobytom na slnku
- ochranu obnovujte každé dve hodiny a vždy po kúpaní, spotení alebo osušení uterákom
- nezabúdajte na uši, krk, pery, priehlavky ani chrbty rúk
- medzi 11. a 15. hodinou, keď býva UV index najvyšší, sa podľa možností zdržiavajte v tieni
- noste klobúk alebo šiltovku, slnečné okuliare s UV filtrom a ľahké oblečenie zakrývajúce pokožku
- po pobyte na slnku pokožku hydratujte a dopĺňajte tekutiny
Pekné opálenie by nemalo byť na úkor zdravia
Opálenie je prirodzenou obrannou reakciou pokožky na ultrafialové žiarenie. Hoci ho mnohí považujú za znak zdravej letnej pokožky, nadmerné vystavovanie sa slnku zvyšuje riziko predčasného starnutia kože aj vzniku rakoviny kože.
Najlepšou ochranou je preto kombinácia viacerých opatrení – pravidelné používanie opaľovacieho krému, vhodné oblečenie, slnečné okuliare s UV filtrom, pokrývka hlavy a vyhľadávanie tieňa počas najsilnejšieho slnečného žiarenia. Tak si môžete leto užiť bezpečnejšie a zároveň znížiť riziko poškodenia pokožky.
