Estetická dermatológia sa v posledných rokoch stále viac zameriava na metódy, ktoré dokážu podporiť obnovu pokožky bez chirurgických zákrokov. Jednou z látok, o ktorých sa v tejto súvislosti čoraz častejšie hovorí, sú polynukleotidy označované ako PDRN (polydeoxyribonukleotidy). Ide o fragmenty DNA získané najčastejšie z lososa alebo pstruha, ktoré sa používajú v niektorých medicínskych a kozmetických prípravkoch určených na regeneráciu kože.
Tieto látky sa skúmajú najmä pre ich potenciálnu schopnosť podporovať obnovu tkanív a stimulovať procesy hojenia. Hoci sa v médiách niekedy označujú ako „lososie sperma“, v praxi ide o laboratórne vyčistené a spracované fragmenty DNA, ktoré neobsahujú biologický materiál v pôvodnej forme.
Čo sú polynukleotidy PDRN?
PDRN sú krátke úseky DNA získané zo spermií lososa alebo pstruha. Tieto ryby sa používajú preto, že ich genetický materiál je v niektorých vlastnostiach kompatibilný s ľudskými bunkami a zároveň sa dobre spracováva v laboratórnych podmienkach.
Po extrakcii prechádza DNA viacerými krokmi čistenia a úpravy, aby vznikla látka vhodná na medicínske použitie. Výsledkom sú fragmenty DNA, ktoré sa využívajú napríklad:
- v injekčných prípravkoch určených pre dermatológiu
- v niektorých regeneračných kozmetických produktoch
- pri procedúrach kombinovaných s microneedlingom
Záujem o tieto látky vychádza z oblasti regeneratívnej medicíny, ktorá skúma spôsoby, ako stimulovať prirodzené opravné procesy v ľudskom tele.
Ako môžu PDRN pôsobiť v koži?
Laboratórne a klinické výskumy naznačujú, že polynukleotidy môžu v koži ovplyvňovať viaceré biologické procesy. Predpokladá sa najmä:
- stimulácia fibroblastov, buniek zodpovedných za tvorbu kolagénu
- podpora regenerácie poškodeného tkaniva
- zlepšenie mikrocirkulácie, teda prekrvenia kože
- zníženie niektorých zápalových procesov
Kolagén a elastín sú pritom základné štrukturálne bielkoviny pokožky. Podieľajú sa na jej pevnosti, pružnosti a celkovom vzhľade. Ak sa ich tvorba zvýši alebo obnoví, môže sa zlepšiť aj štruktúra pleti.
Je však dôležité zdôrazniť, že tieto mechanizmy vychádzajú najmä z laboratórnych a menších klinických štúdií. Účinok sa môže líšiť podľa individuálnej reakcie pokožky.
Čo ukázali vedecké štúdie?
PDRN sa pôvodne skúmali predovšetkým v medicíne, nie v kozmetike. Vedcov zaujímala najmä ich schopnosť podporovať hojenie rán a regeneráciu tkanív.
Niektoré klinické štúdie napríklad sledovali pacientov po transplantácii kože. U pacientov liečených PDRN sa v určitých prípadoch zaznamenalo:
- rýchlejšie hojenie povrchu kože
- lepšia regenerácia poškodeného tkaniva
Neskôr sa výskum začal orientovať aj na dermatologické využitie. Prehľadové štúdie publikované v posledných rokoch uvádzajú, že polynukleotidy môžu:
- stimulovať aktivitu fibroblastov
- podporovať tvorbu kolagénu
- zlepšovať elasticitu kože
V niektorých menších klinických štúdiách sa po niekoľkých mesiacoch sledovania objavilo aj zlepšenie hydratácie pokožky a jej elasticity. Treba však dodať, že počet pacientov v týchto výskumoch býva relatívne malý a výsledky je potrebné potvrdiť vo väčších štúdiách.
Ako sa PDRN používajú v estetickej dermatológii?
V estetickej medicíne sa polynukleotidy aplikujú do pokožky vo forme pripravených medicínskych roztokov. Najčastejšie sa používajú dve metódy.
Mikroinjekcie
Dermatológ alebo lekár aplikuje malé množstvo látky pomocou jemných injekcií do stredných vrstiev kože. Tento postup sa podobá napríklad mezoterapii.
Microneedling s aplikáciou účinných látok
Pri microneedlingu sa pomocou veľmi tenkých ihličiek vytvoria v pokožke drobné mikroskopické kanáliky. Tie umožňujú, aby sa účinné látky dostali hlbšie do tkaniva.
Po aplikácii sa v pokožke postupne spúšťajú regeneračné procesy. Niektorí pacienti môžu po niekoľkých týždňoch pozorovať:
- zlepšenie hydratácie pleti
- jemnejšiu štruktúru kože
- mierne zlepšenie elasticity
Tieto zmeny sa však objavujú postupne a nie sú rovnaké u každého človeka.
Nie je to zázračná metóda proti starnutiu
Dermatológovia upozorňujú, že PDRN nie sú univerzálnym riešením starnutia pokožky. Výsledok závisí od viacerých faktorov, napríklad:
- od stavu pokožky pacienta
- od kvality použitého prípravku
- od spôsobu aplikácie
- od celkovej starostlivosti o pleť
Niektorí ľudia môžu zaznamenať zlepšenie vzhľadu pleti, zatiaľ čo u iných budú výsledky menej výrazné.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vedecký výskum v tejto oblasti stále pokračuje. Hoci existujú štúdie naznačujúce pozitívne účinky, odborníci poukazujú na potrebu ďalších rozsiahlejších klinických výskumov, ktoré by presnejšie potvrdili dlhodobú účinnosť a bezpečnosť týchto látok.
