Keď sa povie hranolky, väčšina ľudí si automaticky predstaví klasické zemiakové tyčinky. V mnohých častiach sveta však existuje aj iná, menej známa verzia tejto obľúbenej prílohy. Pripravuje sa z koreňovej plodiny nazývanej maniok. Po správnej úprave dokáže vytvoriť hranolky, ktoré sú na povrchu príjemne chrumkavé a vo vnútri mäkké a jemné. Hoci je v našich končinách zatiaľ pomerne neznámy, v tropických oblastiach patrí medzi základné potraviny.
Čo je maniok a odkiaľ pochádza?
Maniok jedlý (Manihot esculenta) je rastlina pôvodom z Južnej Ameriky. Dnes sa však vo veľkom pestuje najmä v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. V mnohých tropických krajinách predstavuje dôležitý zdroj potravy, pretože poskytuje veľké množstvo energie a dokáže rásť aj v menej úrodnej pôde.
Jedlá časť rastliny je podzemná hľuza. Tá má hrubú, tvrdú šupku a svetlú dužinu bohatú na škrob. Práve vysoký obsah škrobu robí z manioku vhodnú surovinu na rôzne jedlá – od kaší a múky až po vyprážané kúsky podobné hranolkám.
Dôležité je vedieť, že maniok sa nesmie konzumovať surový. Obsahuje totiž prírodné látky, ktoré môžu pri nesprávnej konzumácii uvoľňovať toxické zlúčeniny. Tepelná úprava – napríklad varenie, pečenie alebo smaženie – tieto látky rozkladá a robí maniok bezpečným na konzumáciu.
Akú chuť má maniok?
Chuť manioku je pomerne neutrálna a mierne sladkastá. Nie je taká výrazná ako pri zemiakoch, čo je aj dôvod, prečo sa dobre kombinuje s rôznymi druhmi korenia, byliniek alebo omáčok.
Po uvarení má dužina mäkkú, mierne múčnatú konzistenciu. Keď sa následne upečie alebo usmaží, na povrchu sa vytvorí chrumkavá vrstva, zatiaľ čo vnútro zostáva jemné. Táto kombinácia je dôvodom, prečo sa maniok často využíva práve na prípravu hranoliek alebo vyprážaných kúskov.
Výživová hodnota manioku
Maniok je predovšetkým zdrojom sacharidov, konkrétne škrobu. Preto poskytuje telu energiu a dokáže zasýtiť na dlhší čas. V mnohých krajinách slúži podobne ako zemiaky, ryža alebo kukurica – ako základná príloha k hlavným jedlám.
Okrem sacharidov obsahuje aj menšie množstvo niektorých vitamínov a minerálov. V manioku sa nachádzajú napríklad:
- vitamín C
- vitamíny skupiny B
- draslík
- horčík
Na druhej strane však treba povedať, že maniok neobsahuje veľa bielkovín ani tukov, takže z nutričného hľadiska ide najmä o zdroj energie.
Výhodou je tiež to, že maniok prirodzene neobsahuje lepok. Preto ho môžu konzumovať aj ľudia s celiakiou alebo citlivosťou na lepok.
Maniokové hranolky verzus zemiakové
Hranolky z manioku sa na prvý pohľad podobajú tým zemiakovým, no medzi nimi existuje niekoľko rozdielov.
Manioková dužina býva po upečení alebo vysmažení o niečo pevnejšia a menej vodnatá. Vďaka vysokému obsahu škrobu sa na povrchu často vytvorí výrazná chrumkavá kôrka. Chuť je zároveň jemnejšia a neutrálnejšia, takže viac vynikne použité korenie.
V mnohých krajinách sa maniokové hranolky podávajú ako príloha k mäsu, rybám alebo rôznym pikantným omáčkam.
Ako pripraviť hranolky z manioku?
Príprava nie je zložitá, no vyžaduje jeden dôležitý krok navyše – predvarenie.
- Ošúpanie hľuzy
Najskôr je potrebné odstrániť tvrdú šupku. - Krájanie
Očistený maniok nakrájajte na podlhovasté kúsky podobné hranolkám. - Odstránenie tvrdého stredu
Niektoré hľuzy môžu mať v strede vláknité jadro, ktoré je lepšie vyrezať. - Predvarenie
Nakrájaný maniok varte vo vode približne 10 až 15 minút, kým mierne nezmäkne. - Pečenie alebo smaženie
Po scedení ho osušte, premiešajte s olejom a korením a potom ho môžete:- piecť v rúre približne pri 200 °C asi 30 minút, alebo
- krátko vysmažiť na oleji.
Po upečení získajú hranolky zlatistú farbu a chrumkavý povrch.
Ako ich podávať?
Maniokové hranolky môžete servírovať podobne ako klasické. Výborne sa hodia napríklad k:
- cesnakovej omáčke
- jogurtovému dipu
- pikantnej salse
- bylinkovým omáčkam
Hoci maniok zatiaľ v strednej Európe nie je taký rozšírený ako zemiaky, postupne sa objavuje aj v obchodoch so zahraničnými potravinami. Pre mnohých ľudí predstavuje zaujímavú kulinársku novinku a alternatívu k tradičným prílohám.
