Kedy by sme mali zjesť posledné jedlo dňa? Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Hoci sa často objavujú tvrdenia o „ideálnom čase večere“, súčasná veda nepozná jednu univerzálnu hodinu, ktorá by vyhovovala každému človeku. Výskumy však naznačujú, že čas konzumácie jedla môže ovplyvňovať fungovanie metabolizmu a že pravidelné jedenie neskoro večer nemusí byť pre organizmus najvýhodnejšie.
Ľudské telo funguje podľa biologických hodín
Ľudský organizmus sa riadi takzvanými cirkadiánnymi rytmami, teda biologickými hodinami, ktoré počas 24 hodín regulujú množstvo telesných procesov. Ovplyvňujú spánok, bdenie, tvorbu hormónov, telesnú teplotu aj spôsob, akým telo spracováva živiny.
Výskumy ukazujú, že metabolické procesy sa počas dňa menia. U väčšiny ľudí býva schopnosť organizmu spracovávať prijatú energiu priaznivejšia počas aktívnej časti dňa než vo večerných a nočných hodinách. Práve preto sa vedci začali zaoberať otázkou, či čas večere môže ovplyvniť zdravie.
Čo hovoria vedecké štúdie?
Viaceré klinické výskumy zistili, že konzumácia jedla neskoro večer môže viesť k menej priaznivým metabolickým reakciám v porovnaní s rovnakým jedlom skonzumovaným skôr počas dňa.
Napríklad štúdia publikovaná v roku 2020 ukázala, že pri večeri konzumovanej o 22. hodine boli u účastníkov pozorované vyššie nočné hladiny glukózy v krvi a nižšie spaľovanie tukov v porovnaní s večerou podanou o 18. hodine. Výskumníci zaznamenali aj zmeny v hladinách niektorých hormónov súvisiacich s metabolizmom.
Tieto výsledky však neznamenajú, že neskorá večera automaticky spôsobí priberanie alebo zdravotné problémy. Ide o pozorované metabolické rozdiely, ktoré môžu mať význam najmä pri dlhodobom opakovaní.
Existuje ideálny čas večere?
Na základe súčasných vedeckých dôkazov nie je možné určiť presný čas večere, ktorý by bol najlepší pre všetkých ľudí. Optimálny čas závisí od viacerých faktorov vrátane času vstávania, pracovného režimu, fyzickej aktivity, veku či individuálneho chronotypu.
Odborníci sa však pomerne často zhodujú na jednom odporúčaní: posledné väčšie jedlo dňa je vhodné skonzumovať s dostatočným predstihom pred spaním. V praxi sa najčastejšie odporúča odstup približne dve až tri hodiny, niekedy aj viac.
Pre človeka, ktorý chodí spať okolo 22. alebo 23. hodiny, to zvyčajne znamená večeru v podvečerných alebo skorých večerných hodinách. Nejde však o pevné pravidlo platné pre každého.
Prečo sa neodporúča jesť tesne pred spaním?
Počas večera sa u väčšiny ľudí prirodzene mení hormonálne prostredie organizmu. Niektoré štúdie naznačujú, že citlivosť na inzulín býva v neskorších hodinách nižšia než počas dňa. To znamená, že telo môže spracovávať prijaté sacharidy menej efektívne.
Zároveň platí, že trávenie pokračuje aj počas spánku. Veľké a kaloricky bohaté jedlá tesne pred uložením sa do postele môžu u niektorých ľudí zhoršovať kvalitu spánku alebo spôsobovať tráviace ťažkosti, napríklad pálenie záhy.
Neznamená to však, že každý človek musí ísť spať hladný. Ak niekto pociťuje hlad večer, ľahké jedlo alebo menšia porcia potravín nemusí predstavovať problém.
Najdôležitejší je celkový životný štýl
Hoci čas večere môže mať určitý vplyv na metabolizmus, odborníci upozorňujú, že ide len o jeden diel skladačky. O telesnej hmotnosti a zdraví rozhoduje predovšetkým celkové množstvo prijatej energie, kvalita stravy, pravidelný pohyb, dostatok spánku a dlhodobé stravovacie návyky.
Človek, ktorý večeria neskôr, ale stravuje sa vyvážene a prijíma primerané množstvo kalórií, nemusí mať automaticky horšie výsledky než človek, ktorý večeria skôr.
Čo si z toho odniesť?
Súčasné vedecké poznatky naznačujú, že pravidelné jedenie veľmi neskoro večer môže byť spojené s menej priaznivými metabolickými reakciami. Neexistuje však dôkaz, že by jedna konkrétna hodina večere bola ideálna pre každého človeka.
Najlepšie podložené odporúčanie znie jednoducho: snažiť sa nejesť tesne pred spaním a prispôsobiť čas večere vlastnému dennému režimu tak, aby mal organizmus dostatok času na trávenie ešte pred nočným odpočinkom.
