Vedci sa už dlhší čas snažia pochopiť, ktoré faktory môžu zvyšovať pravdepodobnosť rozvoja demencie v neskoršom veku. Novšie výskumy naznačujú, že dôležitú úlohu môže zohrávať aj psychické zdravie v strednom veku. Najmä niektoré príznaky depresie sa podľa odborníkov spájajú so zvýšeným rizikom demencie o mnoho rokov neskôr.
Výskumníci upozorňujú, že určité psychické zmeny sa môžu objaviť už desiatky rokov pred samotnou diagnózou demencie. Neznamená to však, že každý človek s depresiou toto ochorenie určite dostane. Ide skôr o štatistickú súvislosť, ktorá pomáha lepšie pochopiť faktory ovplyvňujúce zdravie mozgu.
Demencia nie je jedno ochorenie
Demencia je označenie pre skupinu ochorení, pri ktorých dochádza k postupnému zhoršovaniu funkcie mozgu. Najčastejšie sa prejavuje problémami s pamäťou, orientáciou, myslením alebo správaním.
Najrozšírenejšou formou je Alzheimerova choroba, ktorá tvorí približne 60 až 80 percent všetkých prípadov demencie. Okrem nej existujú aj ďalšie typy, napríklad:
- vaskulárna demencia, ktorá vzniká v dôsledku poškodenia mozgových ciev alebo po mozgovej príhode
- frontotemporálna demencia, pri ktorej sa výrazne mení správanie a osobnosť človeka
Demencia sa najčastejšie objavuje u ľudí nad 65 rokov, no v menšom počte prípadov sa môže vyskytnúť aj skôr. Vtedy býva často spojená s genetickými faktormi.
Medzi známe rizikové faktory patria napríklad:
- vysoký krvný tlak
- fajčenie
- nedostatok pohybu
- cukrovka
- sociálna izolácia
- strata sluchu
- dlhodobé psychické problémy vrátane depresie
Depresia v strednom veku môže byť rizikovým faktorom
Výskum vedcov z University College London sledoval tisíce ľudí počas viac než dvadsiatich rokov. Analýza ukázala, že ľudia, ktorí mali v strednom veku výraznejšie príznaky depresie, mali neskôr vyššie riziko rozvoja demencie.
Odborníci však zdôrazňujú, že ide o súvislosť, nie priamu príčinu. Depresia môže byť jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu, alebo môže byť skorým prejavom zmien, ktoré sa v mozgu začínajú odohrávať.
Šesť príznakov depresie, ktoré vedci sledovali
Vedci identifikovali niekoľko symptómov depresie, ktoré sa v ich analýze častejšie objavovali u ľudí, u ktorých sa neskôr rozvinula demencia. Ide o príznaky, ktoré sa môžu vyskytovať pri depresii alebo úzkostných poruchách.
1. Dlhodobý pocit nízkej sebadôvery
Človek má pocit, že nie je dostatočne schopný alebo že nezvláda každodenné úlohy. Tento stav môže trvať dlhšie obdobie a ovplyvňuje pracovný aj osobný život.
2. Vyhýbanie sa riešeniu problémov
Niektorí ľudia začnú postupne strácať motiváciu riešiť výzvy alebo povinnosti. Môžu napríklad odkladať rozhodnutia alebo ignorovať dôležité úlohy.
3. Citové odcudzenie
Pri depresii sa môže objaviť pocit odstupu od ostatných ľudí. Človek sa menej zapája do spoločenského života a môže mať problém prejavovať emócie.
4. Pretrvávajúca úzkosť alebo napätie
Niektorí ľudia pociťujú dlhodobú nervozitu alebo vnútorné napätie, ktoré nie je viazané na konkrétnu situáciu.
5. Nadmerná nespokojnosť s vlastnými výsledkami
Perfekcionizmus alebo neustály pocit, že výsledok nie je dostatočný, môže viesť k frustrácii a pocitu neúspechu.
6. Problémy so sústredením
Depresia často ovplyvňuje schopnosť koncentrácie. Človek môže mať problém udržať pozornosť alebo si zapamätať informácie.
Rozdiel medzi bežnou nespokojnosťou a depresiou
Obdobie stredného veku je často spojené s bilancovaním života. Mnohí ľudia vtedy prehodnocujú svoje priority alebo menia životný štýl. Takéto zmeny sú úplne prirodzené.
Depresia je však odlišná tým, že ide o dlhodobý stav sprevádzaný stratou energie, motivácie a radosti zo života. Ak tieto príznaky trvajú niekoľko týždňov alebo mesiacov, je vhodné obrátiť sa na odborníka.
Včasné riešenie psychických problémov je dôležité
Odborníci zdôrazňujú, že depresia je liečiteľné ochorenie a jej včasná diagnostika môže výrazne zlepšiť kvalitu života. Zároveň môže pomôcť aj pri ochrane zdravia mozgu.
Demencia patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy starnúcej populácie. Napríklad v Česku dnes žije viac než 150-tisíc ľudí s demenciou a odborníci očakávajú, že tento počet bude v nasledujúcich rokoch rásť.
Práve preto má veľký význam venovať pozornosť nielen fyzickému zdraviu, ale aj psychickej pohode. Zdravý životný štýl, pravidelný pohyb, aktívny spoločenský život a starostlivosť o duševné zdravie patria medzi faktory, ktoré môžu prispieť k lepšiemu fungovaniu mozgu aj vo vyššom veku.
