Vedci v posledných rokoch čoraz intenzívnejšie skúmajú, aký veľký vplyv má spánok na zdravie mozgu. Výskumy naznačujú, že kvalitný a dostatočne hlboký spánok zohráva dôležitú úlohu pri regenerácii nervového systému, ukladaní spomienok aj odstraňovaní odpadových látok z mozgu. Hoci nejde o zázračnú ochranu pred demenciou, odborníci sa zhodujú, že dlhodobo nekvalitný spánok môže zvyšovať riziko problémov s pamäťou a kognitívnymi funkciami vo vyššom veku.
Mozog pracuje aj počas spánku
Počas dňa je mozog neustále aktívny. Spracúva informácie, riadi pohyb, emócie, rozhodovanie aj základné životné funkcie. Pri tejto činnosti prirodzene vznikajú rôzne odpadové látky vrátane bielkovín, ktoré sa pri nadmernom hromadení spájajú s neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Vedci skúmajú najmä beta-amyloid a tau proteín. Práve tieto látky sa vo zvýšenej miere nachádzajú v mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou. Samotná prítomnosť týchto proteínov však automaticky neznamená vznik demencie, pretože ochorenie ovplyvňuje viacero faktorov vrátane genetiky, veku, životného štýlu či celkového zdravotného stavu.
Počas hlbokého spánku sa aktivuje čistiaci systém mozgu
Výskumy ukazujú, že počas spánku sa aktivuje takzvaný glymfatický systém. Ide o sieť mechanizmov, ktorá pomáha odvádzať odpadové látky z mozgu prostredníctvom mozgomiechového moku.
Najvýraznejšie je tento proces aktívny počas hlbokých fáz spánku. Niektoré experimentálne štúdie na zvieratách naznačili, že počas spánku sa môže meniť priestor medzi mozgovými bunkami, čo umožňuje efektívnejší pohyb tekutín a lepšie odstraňovanie metabolického odpadu. Vedci však upozorňujú, že presné fungovanie tohto procesu u ľudí sa stále skúma a nie všetky výsledky zo zvieracích modelov možno priamo preniesť na človeka.
Odborníci sa napriek tomu zhodujú, že spánok je pre zdravie mozgu mimoriadne dôležitý.
Nekvalitný spánok môže zvyšovať zdravotné riziká
Dlhodobý nedostatok kvalitného spánku sa spája s viacerými zdravotnými problémami. Okrem únavy, zhoršenej koncentrácie či podráždenosti môže prispievať aj k vyššiemu riziku vysokého krvného tlaku, cukrovky, obezity a niektorých neurologických ochorení.
Významným problémom je aj spánkové apnoe. Pri tomto ochorení dochádza počas noci k opakovaným krátkym prerušeniam dýchania. Človek sa často opakovane mikroprebúdza, aj keď si to nemusí uvedomovať. Výsledkom býva prerušovaný a nekvalitný spánok.
Výskumy ukazujú, že neliečené spánkové apnoe môže súvisieť s vyšším rizikom zhoršenia pamäti, problémov so sústredením a niektorých kardiovaskulárnych ochorení. Vedci zároveň skúmajú aj jeho možné prepojenie s vyšším rizikom demencie.
Dôležitá je pravidelnosť aj prostredie
Odborníci odporúčajú venovať pozornosť spánkovej hygiene, teda návykom, ktoré podporujú kvalitný odpočinok. Pomôcť môže:
- pravidelný čas zaspávania a vstávania
- obmedzenie mobilov a jasných obrazoviek pred spaním
- tmavá a tichá spálňa
- primerane chladnejšie prostredie
- vyhýbanie sa kofeínu a alkoholu vo večerných hodinách
Dôležité je aj dostatočné množstvo spánku. Väčšina dospelých ľudí potrebuje približne sedem až deväť hodín spánku denne, hoci individuálne potreby sa môžu líšiť.
Spánok je len časťou celkového zdravého životného štýlu
Hoci kvalitný spánok môže významne podporovať zdravie mozgu, nejde o jediný faktor, ktorý ovplyvňuje mentálnu sviežosť vo vyššom veku. Dôležitú úlohu zohráva aj pravidelný pohyb, vyvážená strava, sociálne kontakty, duševná aktivita, kontrola krvného tlaku a celková starostlivosť o zdravie.
Vedci preto odporúčajú vnímať spánok ako jednu z dôležitých súčastí prevencie, nie ako zaručený spôsob ochrany pred demenciou alebo starnutím mozgu.
