Ľudia trpiaci demenciou majú veľmi často problémy so spánkom a narušeným vnímaním denného režimu. Cez deň bývajú unavení a podriemkavajú, zatiaľ čo večer alebo v noci môžu byť nepokojní, dezorientovaní či opakovane vstávať. Vedci už niekoľko rokov skúmajú, či by vhodné osvetlenie alebo takzvaná svetelná terapia mohli tieto ťažkosti aspoň čiastočne zmierniť. Doterajšie výskumy naznačujú, že u niektorých pacientov môže mať správne načasované svetlo pozitívny vplyv na spánok a denný rytmus, výsledky však nie sú úplne jednotné.
Demencia neovplyvňuje iba pamäť
Alzheimerova choroba a ďalšie formy demencie postupne poškodzujú mozog. Okrem problémov s pamäťou, orientáciou či komunikáciou môžu zasiahnuť aj oblasti súvisiace s reguláciou spánku a biologických hodín organizmu.
Tieto vnútorné hodiny pomáhajú telu rozlišovať medzi obdobím bdelosti a odpočinku. Keď sa ich fungovanie naruší, človek môže mať problém zaspať, často sa budiť alebo stratiť prirodzený rytmus dňa a noci.
Poruchy spánku sú pri demencii veľmi časté a môžu výrazne zaťažovať aj rodinných príslušníkov alebo opatrovateľov. Nočný nepokoj, časté vstávanie či dezorientácia totiž často ovplyvňujú chod celej domácnosti.
Prečo sa odborníci zaujímajú o svetlo?
Denné svetlo zohráva dôležitú úlohu pri regulácii biologických hodín človeka. Oči prijímajú svetelné podnety a mozog na ich základe ovplyvňuje tvorbu hormónov súvisiacich so spánkom a bdelosťou, najmä melatonínu.
U zdravého človeka prirodzené svetlo počas dňa podporuje bdelosť a večerné stmievanie pripravuje organizmus na spánok. Pri demencii však môže byť tento systém oslabený alebo narušený.
Starší ľudia navyše často trávia menej času vonku a majú menej kontaktu s prirodzeným denným svetlom. Aj to môže prispievať k narušeniu spánkového režimu.
Práve preto vedci skúmajú, či intenzívnejšie osvetlenie počas dňa alebo špeciálne svetelné lampy môžu pomôcť organizmu lepšie rozlišovať medzi dňom a nocou.
Čo ukázali doterajšie štúdie?
Niekoľko výskumov sledovalo pacientov s demenciou, ktorí boli pravidelne vystavení jasnému svetlu alebo svetelným lampám napodobňujúcim denné svetlo.
Časť štúdií zaznamenala mierne zlepšenie spánku a pravidelnejší denný režim. U niektorých pacientov sa objavilo menej denného podriemkávania alebo pokojnejší spánok počas noci.
Výsledky však neboli vo všetkých výskumoch rovnaké. Niektoré štúdie ukázali len malý efekt a iné nepreukázali výrazné zlepšenie. Odborníci preto upozorňujú, že svetelnú terapiu zatiaľ nemožno označiť za jednoznačne potvrdenú liečbu problémov so spánkom pri demencii.
Podobne opatrne treba pristupovať aj k tvrdeniam o zlepšení nálady, agresivity, pozornosti alebo orientácie. Takéto účinky sa síce v niektorých výskumoch objavili, ale zatiaľ nie sú dostatočne potvrdené vo väčších a kvalitnejších štúdiách.
Vedci stále skúmajú najúčinnejší spôsob
Výskumy sa od seba líšili aj tým, aké svetlo používali. Niektoré pracovali s veľmi jasným bielym svetlom, iné využívali svetlo s vyšším podielom modrej zložky. Rozdielna bola aj intenzita svetla, dĺžka pôsobenia či čas počas dňa, keď terapia prebiehala.
Preto zatiaľ neexistuje presne určený postup, ktorý by bol všeobecne odporúčaný pre všetkých pacientov s demenciou.
Doterajšie štúdie zároveň naznačujú, že svetelná terapia býva väčšinou dobre tolerovaná. U niektorých ľudí však môže príliš intenzívne svetlo spôsobovať nepokoj alebo nepríjemné pocity.
Čo môže pomôcť v bežnej domácnosti?
Odborníci odporúčajú podporovať prirodzený denný režim aj jednoduchými opatreniami:
- zabezpečiť počas dňa dostatok prirodzeného svetla
- tráviť primeraný čas vonku, ak to zdravotný stav dovolí
- sedávať cez deň bližšie pri okne
- udržiavať domácnosť počas dňa dostatočne osvetlenú
- večer používať tlmenejšie a pokojnejšie svetlo
Tieto kroky síce demenciu neliečia ani nezastavujú jej progresiu, no môžu pomôcť podporiť pravidelnejší rytmus spánku a bdenia.
Lekári zároveň upozorňujú, že problémy so spánkom pri demencii môžu mať viacero príčin. Preto je pri výraznom zhoršení stavu alebo správania vždy dôležitá konzultácia s odborníkom.
