Predstava, že človek využíva iba desať percent svojho mozgu a zvyšok zostáva neaktívny, patrí medzi najznámejšie moderné mýty. Objavuje sa v motivačných knihách, na internete aj vo filmoch, kde sa často tvrdí, že „odomknutie“ zvyšnej kapacity mozgu by človeku prinieslo mimoriadne schopnosti. Neuroveda však už dávno potvrdila, že takéto tvrdenie nie je pravdivé.
To však neznamená, že o mozgu vieme všetko. Ide o jeden z najzložitejších orgánov ľudského tela a výskum neustále prináša nové poznatky. Jedno je však isté – mozog nefunguje tak, že by väčšina jeho častí bola nepoužívaná.
Mozog pracuje neustále, ale nie všetko naraz
Často sa nesprávne interpretuje fakt, že nie všetky oblasti mozgu sú aktívne v rovnakom okamihu. V skutočnosti sa rôzne časti zapájajú podľa toho, čo človek práve robí – či premýšľa, rozpráva, pohybuje sa, oddychuje alebo spí.
To však neznamená, že neaktívne oblasti sú zbytočné. Mozog funguje ako rozsiahla sieť, v ktorej jednotlivé centrá spolupracujú a striedavo sa aktivujú podľa potreby.
Aj keď človek odpočíva alebo sa zdá, že „na nič nemyslí“, mozog zostáva aktívny. Existuje dokonca sieť oblastí mozgu, ktorá pracuje počas oddychu, premýšľania o sebe, spomínania či plánovania budúcnosti.
Mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány
Ľudský mozog predstavuje približne dve percentá telesnej hmotnosti, no spotrebúva asi 20 % energie organizmu v pokojovom stave. Práve to je jeden z dôvodov, prečo vedci odmietajú predstavu, že by väčšina mozgu bola nevyužitá.
Z evolučného hľadiska by bolo veľmi neefektívne udržiavať orgán, ktorý by z veľkej časti nemal žiadnu funkciu. Nervové tkanivo je mimoriadne náročné na prísun kyslíka a živín, preto sa v tele spravidla zachovávajú len štruktúry, ktoré majú význam.
Neznamená to však, že všetky neuróny pracujú nepretržite na maximálny výkon. Aktivita mozgu sa mení podľa situácie, únavy, koncentrácie aj aktuálnej činnosti.
Moderné skeny mozgu ukazujú aktivitu v rôznych oblastiach
Vďaka technológiám, ako je funkčná magnetická rezonancia alebo pozitrónová emisná tomografia, dokážu vedci sledovať aktivitu mozgu počas rôznych úloh.
Výskumy ukazujú, že pri bežných činnostiach sa aktivujú viaceré oblasti mozgu súčasne. Pri čítaní napríklad spolupracujú centrá zodpovedné za zrak, jazyk, pamäť aj koncentráciu. Pri pohybe sa zas zapájajú oblasti riadiace koordináciu a motoriku.
Neexistuje dôkaz o tom, že by v mozgu boli rozsiahle „mŕtve zóny“, ktoré by nemali žiadnu funkciu.
Dôležitým argumentom je aj klinická prax. Poškodenie aj relatívne malej oblasti mozgu môže viesť k problémom s rečou, pohybom, pamäťou, videním alebo emóciami. To naznačuje, že jednotlivé časti mozgu majú konkrétne úlohy.
Mozog zostáva aktívny aj počas spánku
Mnohí ľudia si myslia, že počas spánku mozog oddychuje. V skutočnosti však počas noci prebieha množstvo dôležitých procesov.
Mozog spracováva informácie získané počas dňa, upevňuje spomienky, reguluje emócie a zároveň dochádza k odstraňovaniu niektorých odpadových látok. Aktivita mozgu sa počas jednotlivých fáz spánku mení, no úplne sa nevypína.
Najmä REM fáza spánku je spojená s intenzívnou mozgovou aktivitou a snívaním.
Odkiaľ sa vzal mýtus o 10 %?
Presný pôvod tejto myšlienky nie je úplne jasný. Vedci sa domnievajú, že mýtus vznikol kombináciou nesprávne interpretovaných psychologických tvrdení, populárnej literatúry a neskoršieho vplyvu filmov či motivačných smerov.
V minulosti sa napríklad objavovali tvrdenia, že ľudia nevyužívajú naplno svoj mentálny potenciál. Tieto myšlienky však hovorili o schopnosti človeka rozvíjať sa a učiť sa nové veci, nie o tom, že väčšina mozgu je biologicky neaktívna.
Postupne sa tieto výroky zjednodušili a vznikla populárna predstava o „nevyužívaných 90 % mozgu“.
K šíreniu mýtu výrazne prispela aj popkultúra a filmy pracujúce s myšlienkou nadľudských schopností získaných „aktivovaním“ mozgu. Z pohľadu neurovedy však ide o fikciu.
Skutočný potenciál mozgu spočíva v učení a prispôsobovaní
Aj keď neexistuje žiadne „tajných 90 %“, mozog má schopnosť meniť sa a prispôsobovať počas celého života. Tento jav sa nazýva neuroplasticita.
Pri učení nových zručností, jazykov, pohybov alebo pri pravidelnom tréningu vznikajú a posilňujú sa nervové spojenia medzi neurónmi. Mozog sa dokáže do určitej miery prispôsobiť aj po poškodení, hoci rozsah tejto schopnosti má svoje limity.
Práve preto má význam mentálna aktivita, pohyb, kvalitný spánok, sociálny kontakt či celoživotné vzdelávanie. Nie preto, že by človek „zapínal“ nevyužité časti mozgu, ale preto, že mozog neustále reaguje na skúsenosti a podnety.
Mýtus o 10 % mozgu teda nie je pravdivý. Pravdou však zostáva, že ľudský mozog je mimoriadne komplexný orgán, ktorého fungovanie stále úplne nechápeme. A práve to z neho robí jednu z najfascinujúcejších častí ľudského tela.
