Stalo sa vám niekedy, že ste si nevedeli spomenúť, kam ste odložili kľúče, zabudli ste meno človeka, ktorého ste nedávno stretli, alebo vám vypadla z pamäti časť rozhovoru? Takéto situácie pozná takmer každý. Občasné zabúdanie je prirodzenou súčasťou života a samo osebe nemusí signalizovať vážny zdravotný problém.
Odborníci však upozorňujú, že pamäť a schopnosť sústrediť sa sú úzko prepojené s celkovým zdravotným stavom, psychickou pohodou aj životným štýlom. Niektoré faktory môžu fungovanie mozgu zhoršovať, zatiaľ čo iné pomáhajú udržiavať jeho výkonnosť aj vo vyššom veku.
Pamäť sa mení počas celého života
Ľudský mozog nie je nemenný orgán. Vedci už desaťročia vedia, že mozog si zachováva schopnosť vytvárať nové spojenia medzi nervovými bunkami počas celého života. Tento proces sa označuje ako neuroplasticita.
To však neznamená, že mozog dokáže úplne nahradiť rozsiahle poškodenie spôsobené napríklad Alzheimerovou chorobou, mozgovou príhodou alebo inými neurologickými ochoreniami. Neuroplasticita však umožňuje mozgu prispôsobovať sa novým situáciám, učiť sa nové zručnosti a čiastočne kompenzovať niektoré zmeny súvisiace so starnutím.
S pribúdajúcim vekom sa môže rýchlosť spracovania informácií mierne spomaľovať, no nejde automaticky o príznak demencie. Mnohí ľudia si zachovávajú dobré mentálne schopnosti aj vo veľmi vysokom veku.
Čo môže zhoršovať pamäť a koncentráciu?
Za problémami s pamäťou nemusí stáť iba vek. Existuje viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať fungovanie mozgu.
Chronický stres
Dlhodobý stres patrí medzi najčastejšie príčiny problémov so sústredením a zapamätávaním si nových informácií. Zvýšené hladiny stresových hormónov môžu ovplyvňovať oblasti mozgu zodpovedné za učenie a pamäť. Ľudia pod veľkým tlakom si často všímajú, že zabúdajú bežné veci alebo majú problém sústrediť sa na jednu úlohu.
Nedostatok spánku
Počas spánku mozog spracováva a ukladá informácie získané počas dňa. Ak človek dlhodobo spí málo alebo nekvalitne, môže sa to prejaviť zhoršenou koncentráciou, pomalším myslením a častejším zabúdaním.
Depresia a úzkosť
Psychické ochorenia môžu významne ovplyvniť kognitívne funkcie. Ľudia trpiaci depresiou alebo úzkostnými poruchami často opisujú problémy s pamäťou, rozhodovaním či pozornosťou.
Nedostatok vitamínu B12
Vitamín B12 je nevyhnutný pre správne fungovanie nervového systému. Jeho dlhodobý nedostatok môže viesť k neurologickým problémom vrátane porúch pamäti, zmätenosti alebo problémov s koncentráciou.
Vedľajšie účinky niektorých liekov
Niektoré lieky môžu ovplyvňovať pozornosť a pamäť. Týka sa to najmä určitých sedatív, liekov na spanie alebo niektorých liekov proti bolesti. Ak sa problémy objavia po nasadení novej liečby, je vhodné poradiť sa s lekárom.
Nadmerná konzumácia alkoholu
Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže poškodzovať nervový systém a zvyšovať riziko porúch pamäti. U starších ľudí bývajú tieto účinky často výraznejšie, pretože organizmus spracováva alkohol menej efektívne.
Významnú úlohu zohráva aj celkové zdravie
Pamäť ovplyvňujú aj ochorenia, ktoré si s mozgom na prvý pohľad nespájame. Medzi rizikové faktory patria najmä:
- vysoký krvný tlak
- cukrovka
- zvýšená hladina cholesterolu
- obezita
- ochorenia srdca a ciev
- poruchy štítnej žľazy
- neliečené poruchy spánku vrátane spánkového apnoe
Práve preto odborníci zdôrazňujú význam pravidelných preventívnych prehliadok a kontroly chronických ochorení.
Ako podporiť zdravie mozgu?
Neexistuje jediný spôsob, ktorý by spoľahlivo zabránil zhoršovaniu pamäti alebo vzniku demencie. Výskumy však ukazujú, že niektoré návyky môžu pomôcť udržiavať mozog v dobrej kondícii a znižovať riziko kognitívneho úpadku.
Zostaňte mentálne aktívni
Čítanie, učenie sa nových vecí, riešenie logických úloh alebo osvojovanie si nových zručností predstavujú pre mozog prirodzený tréning. Výskumy naznačujú, že pravidelná mentálna aktivita je spojená s nižším rizikom kognitívneho úpadku, hoci sama osebe nedokáže zabrániť vzniku demencie.
Pravidelne sa hýbte
Fyzická aktivita prospieva celému organizmu vrátane mozgu. Pravidelný pohyb je spojený s lepším kardiovaskulárnym zdravím a môže pomáhať udržiavať kognitívne funkcie vo vyššom veku. Pozitívny vplyv môžu mať napríklad svižné prechádzky, bicyklovanie, plávanie alebo iné aeróbne aktivity.
Doprajte si kvalitný spánok
Dospelí by mali väčšinou spať približne sedem až deväť hodín denne. Kvalitný spánok pomáha mozgu regenerovať a spracovávať informácie získané počas dňa.
Udržiavajte sociálne kontakty
Niektoré štúdie spájajú aktívny spoločenský život s nižším rizikom kognitívneho úpadku. Odborníci však upozorňujú, že príčinná súvislosť nie je úplne objasnená. Napriek tomu sú pravidelné kontakty s rodinou, priateľmi a komunitou dôležité pre psychickú pohodu aj celkovú kvalitu života.
Starajte sa o svoje psychické zdravie
Relaxácia, pobyt v prírode, dostatok oddychu a vhodné zvládanie stresu môžu pozitívne vplývať na psychickú pohodu aj schopnosť sústrediť sa.
Kedy je čas navštíviť lekára?
Občasné zabudnutie mena alebo miesta, kam ste odložili okuliare, je normálne. Odbornú pomoc však treba vyhľadať v prípade, že problémy s pamäťou začnú zasahovať do bežného života.
Pozornosť si zaslúžia najmä tieto príznaky:
- opakované problémy pri vykonávaní každodenných činností
- strata orientácie na známom mieste
- časté opakovanie rovnakých otázok
- výrazné problémy s hospodárením s financiami
- zhoršenie schopnosti komunikovať
- výrazné zmeny správania alebo osobnosti
Takéto prejavy nemusia automaticky znamenať demenciu, no vyžadujú odborné vyšetrenie. Včasná diagnostika môže pomôcť odhaliť liečiteľné príčiny problémov alebo zachytiť neurologické ochorenie v skoršom štádiu, keď sú možnosti liečby a spomalenia postupu ochorenia najväčšie.
Zdravý mozog nie je otázkou šťastia
Hoci na niektoré rizikové faktory, ako je vek či genetická výbava, nemáme dosah, mnohé aspekty zdravia mozgu môžeme ovplyvniť vlastným životným štýlom. Dostatok pohybu, kvalitný spánok, vyvážená strava, mentálna aktivita, sociálne kontakty a starostlivosť o psychické zdravie patria medzi faktory, ktoré odborníci najčastejšie spájajú s lepším fungovaním mozgu vo vyššom veku.
Ak sa však problémy s pamäťou objavujú pravidelne alebo sa postupne zhoršujú, návštevu lekára netreba odkladať. Včasné vyšetrenie môže pomôcť odhaliť príčinu a v mnohých prípadoch umožní začať liečbu ešte predtým, než sa ťažkosti výraznejšie prejavia v každodennom živote.
