Môže dieťa napodobniť agresívne správanie len preto, že ho vidí u dospelého? Práve túto otázku skúmal známy psychológ Albert Bandura v experimente, ktorý sa neskôr stal jedným z najvýznamnejších psychologických výskumov 20. storočia.
Takzvaný Bobo Doll experiment, realizovaný v roku 1961 na Stanford University, výrazne ovplyvnil chápanie toho, ako sa deti učia sociálnemu správaniu. Výsledky výskumu sa dodnes spomínajú v súvislosti s vplyvom rodiny, médií, sociálnych sietí či internetového obsahu na deti.
Ako experiment prebiehal?
Bandura spolu so svojimi kolegami pracoval s deťmi predškolského veku. Deti rozdelili do viacerých skupín a každá z nich sledovala odlišné správanie dospelého človeka.
Jedna skupina videla dospelého, ktorý sa správal agresívne voči nafukovacej hračke menom Bobo. Dospelý do hračky udieral, kopal ju, hádzal po miestnosti a používal agresívne slovné prejavy.
Druhá skupina sledovala pokojné a nenásilné správanie dospelého. Tretia skupina nepozorovala žiadny model správania.
Následne boli deti presunuté do miestnosti s rôznymi hračkami vrátane rovnakej nafukovacej hračky Bobo. Výskumníci potom sledovali, ako sa budú deti správať počas hry.
Video z pôvodného experimentu
Experiment sa zachoval aj na archívnych záberoch s komentárom samotného Alberta Banduru:
Čo výskumníci zistili?
Deti, ktoré predtým sledovali agresívne správanie dospelého, častejšie prejavovali podobné agresívne reakcie voči hračke Bobo. Opakovali fyzické aj slovné prejavy, ktoré videli u dospelého modelu.
Naopak, deti zo skupín, ktoré agresívne správanie nevideli, prejavovali menej podobných reakcií.
Výskum ukázal, že deti sa neučia iba prostredníctvom vlastných skúseností, odmien alebo trestov. Významnú úlohu zohráva aj pozorovanie správania iných ľudí.
Práve na tomto základe vznikla Bandurova teória sociálneho učenia. Podľa nej si ľudia osvojujú určité vzorce správania pozorovaním rodičov, autorít, vrstovníkov alebo mediálnych postáv.
Experiment neznamená, že násilie automaticky vytvára agresiu
Hoci sa Bobo Doll experiment často spája s diskusiami o násilí v médiách, odborníci upozorňujú, že výsledky nemožno zjednodušovať.
Výskum nepreukázal, že sledovanie násilia automaticky vedie k agresívnemu správaniu alebo že z detí robí násilných ľudí. Experiment ukázal predovšetkým to, že deti dokážu krátkodobo napodobniť správanie, ktoré vidia u dospelých.
Psychológovia zároveň zdôrazňujú, že správanie dieťaťa ovplyvňuje veľké množstvo faktorov. Dôležitú úlohu zohráva rodinné prostredie, spôsob výchovy, emocionálne zázemie, temperament aj sociálne vzťahy.
Prečo sa o experimente hovorí aj dnes?
Bandurov výskum sa stal dôležitou súčasťou debát o vplyve televízie, filmov, videohier a dnes aj sociálnych sietí na detské správanie.
Odborníci často pripomínajú, že deti veľmi pozorne sledujú správanie dospelých vo svojom okolí. Práve preto môže byť každodenný spôsob komunikácie rodičov, učiteľov alebo iných autorít pre deti významným vzorom.
Výskum zároveň naznačil, že napodobňovanie nemusí byť iba negatívne. Ak deti pravidelne vidia pokojné, empatické a rešpektujúce správanie, môžu si osvojovať aj takéto pozitívne vzorce.
Dnes by podobný experiment podliehal prísnejším pravidlám
V súčasnosti by realizácia podobného experimentu pravdepodobne podliehala výrazne prísnejším etickým pravidlám. Moderná psychológia kladie väčší dôraz na psychickú pohodu detí a na možné dôsledky výskumov na maloletých účastníkov.
Napriek tomu zostáva Bobo Doll experiment jedným z najcitovanejších psychologických výskumov histórie. Jeho význam spočíva najmä v tom, že pomohol lepšie pochopiť, akým spôsobom sa ľudia učia sociálnemu správaniu a aký veľký význam má pozorovanie druhých.
