K letu neodmysliteľne patrí kúpanie v mori, nie každý ho však má na dosah. Počas horúcich dní preto radi zamierime na kúpalisko, do aquaparku či domáceho bazéna. Plávanie prospieva kondícii a prináša príjemné osvieženie, no z vody a najmä z vlhkého okolia si môžeme odniesť aj nečakané zdravotné problémy.
Bazén si navyše môžeme užívať prakticky počas celého roka. V zime sú k dispozícii kryté plavárne a termálne kúpele, otužilci sa nevyhýbajú ani studenej vode. Hoci sa jednotlivé zariadenia líšia teplotou vody, veľkosťou aj spôsobom údržby, riziká sú v mnohom podobné.
Neznamená to, že by sme sa mali bazénom vyhýbať. V správne udržiavanej a dezinfikovanej vode je riziko nákazy podstatne nižšie. Problémom však môžu byť vlhké podlahy, spoločné sprchy, šatne, zanedbané vírivky, prehltnutie kontaminovanej vody či nevhodná starostlivosť o pokožku a uši.
Pleseň na nohách patrí medzi časté problémy
Plesňové ochorenie nôh si ľudia často spájajú priamo s bazénovou vodou. Väčšie riziko však spravidla predstavujú mokré povrchy v šatniach, sprchách a pri okrajoch bazéna. Teplé a vlhké prostredie vytvára vhodné podmienky na prežívanie a šírenie mikroskopických húb.
Infekcia sa môže prejaviť svrbením, pálením, začervenaním a olupovaním pokožky. Časté sú aj drobné praskliny medzi prstami. Riziko zvyšuje spotená obuv, nedostatočné osušenie chodidiel a chodenie naboso po spoločných priestoroch.
Najjednoduchšou ochranou sú vlastné protišmykové šľapky. Po kúpaní treba chodidlá dôkladne osušiť, a to aj medzi prstami. Neodporúča sa požičiavať si cudzie uteráky, obuv ani pomôcky na úpravu nechtov.
Bradavice nemusíte chytiť priamo vo vode
Chodidlové, teda plantárne bradavice spôsobujú určité typy ľudského papilomavírusu HPV. Prenášajú sa kontaktom s infikovanou pokožkou alebo s povrchom, po ktorom predtým chodil človek s bradavicami.
Vstupnou bránou môžu byť malé, voľným okom takmer neviditeľné poranenia. Pokožka zmäknutá dlhším pobytom vo vode môže byť náchylnejšia na poškodenie. Ani v tomto prípade nie je hlavným vinníkom samotná bazénová voda, ale najmä spoločné vlhké priestory.
Bradavica na chodidle môže spočiatku pripomínať otlak alebo kurie oko. Niekedy bolí najmä pri došliapnutí. Neodporúča sa ju vyrezávať ani strhávať doma, pretože sa môže poraniť okolitá pokožka a infekcia sa môže rozšíriť.
Čerstvá rana môže otvoriť cestu baktériám
Drobné škrabance či dobre sa hojace odreniny nemusia automaticky znamenať zákaz vstupu do bazéna. Mali by však byť úplne zakryté vodotesnou náplasťou. Ak je rana väčšia, mokvá, hnisá, krváca alebo ju nemožno spoľahlivo prekryť, kúpanie je lepšie odložiť.
Mikroorganizmy sa môžu dostať do poškodenej pokožky a vyvolať zápal, ktorý sa prejaví bolesťou, začervenaním, opuchom alebo hnisaním. Väčšie riziko môže predstavovať zle udržiavaná voda, prírodné kúpaliská a teplé vírivky.
Kvalitu vody pritom návštevník nedokáže vždy posúdiť iba pohľadom. Varovným znamením môže byť zákal, nezvyčajný zápach, znečistené okolie alebo zanedbané spoločné priestory. V takom prípade je rozumnejšie kúpanie vynechať.
Vyrážka po vírivke môže byť zápalom vlasových vačkov
V teplej vode s nedostatočným množstvom dezinfekcie sa môže rozmnožiť baktéria Pseudomonas aeruginosa. Spája sa so zápalom vlasových folikulov, známym aj ako vyrážka z vírivky.
Na koži sa zvyčajne objavia svrbivé červené pupienky, ktoré môžu pripomínať akné. Často bývajú najvýraznejšie na miestach, kde plavky priliehajú k telu a dlhšie udržiavajú kontaminovanú vodu pri pokožke. Prejavy sa nemusia ukázať okamžite, ale až s odstupom niekoľkých hodín či dní.
Po kúpaní je preto vhodné osprchovať sa, plavky čo najskôr vyzliecť a vyprať. Ak sa stav zhoršuje, vyrážka je bolestivá, objaví sa horúčka alebo nezmizne, treba sa poradiť s lekárom.
Voľné vlasy sú problémom najmä pre čistotu a filtráciu
Napomenul vás niekedy plavčík, aby ste si zopli dlhé vlasy alebo použili plaveckú čiapku? Nejde iba o vzhľad. Vypadnuté vlasy sa môžu zachytávať vo filtračných systémoch, odtokoch a bazénových zariadeniach. Vo väčšom množstve komplikujú údržbu a zhoršujú pocit čistoty vody.
Na vlasoch sa zároveň nachádza kožný maz, pot a zvyšky kozmetiky. Preto by sa mal človek pred vstupom do bazéna osprchovať a dlhé vlasy zopnúť. Samotný vlas plávajúci vo vode však nie je bežnou príčinou infekcie. Ide predovšetkým o hygienu, ohľaduplnosť voči ostatným a ochranu bazénovej technológie.
Čo je plavecké ucho?
Takzvané plavecké ucho je zápal vonkajšieho zvukovodu. Môže vzniknúť vtedy, keď voda zostane v uchu a vytvorí vlhké prostredie priaznivé pre množenie baktérií, prípadne húb.
Prejavuje sa svrbením, bolesťou, citlivosťou pri dotyku ucha, pocitom zaľahnutia a niekedy aj výtokom. Riziko môže zvyšovať časté plávanie a potápanie, ale aj príliš dôkladné čistenie uší.
Vatové tyčinky totiž môžu poškriabať jemnú pokožku zvukovodu, zatlačiť maz hlbšie a narušiť prirodzenú ochranu ucha. Po plávaní je lepšie nakloniť hlavu, nechať vodu vytiecť a osušiť iba vonkajšiu časť ucha. Do zvukovodu by sme nemali zasúvať tyčinky ani iné predmety.
Začervenané oči nemusia znamenať infekciu
Pálenie a začervenanie očí po kúpaní býva často dôsledkom podráždenia chemickými látkami vo vode. Nepríjemné prejavy môžu súvisieť aj s chloramínmi, ktoré vznikajú reakciou chlóru s potom, močom a ďalšími nečistotami.
Zápal spojiviek však môže byť aj vírusový alebo bakteriálny. Infekcia sa môže šíriť kontaminovanými rukami, spoločným uterákom či blízkym kontaktom s chorým človekom. Typickými príznakmi sú začervenanie, slzenie, pálenie a výtok. Pri hnisavom výtoku, výraznej bolesti, svetloplachosti alebo zhoršení videnia treba vyhľadať lekára.
Oči môžu chrániť dobre priliehajúce plavecké okuliare. Kontaktné šošovky by sa pri plávaní nemali používať bez vhodnej ochrany, pretože kontakt s vodou zvyšuje riziko vážnej infekcie rohovky.
Z bazénovej vody možno dostať aj hnačku
Hnačkové ochorenia patria medzi najčastejšie zdravotné problémy spojené s rekreačnou vodou. K nákaze môže dôjsť po prehltnutí už malého množstva vody obsahujúcej choroboplodné mikroorganizmy.
Jedným z najznámejších pôvodcov je parazit Cryptosporidium. Jeho ochranný obal mu umožňuje odolávať bežnej koncentrácii chlóru a v bazéne môže prežívať niekoľko dní. Okrem neho sa vo vode môžu nachádzať aj giardie, norovírusy či niektoré baktérie.
Ochorenie sa môže prejaviť vodnatou hnačkou, kŕčmi a bolesťami brucha, nevoľnosťou, vracaním alebo zvýšenou teplotou. Zvýšenú pozornosť treba venovať malým deťom, seniorom a ľuďom s oslabenou imunitou, u ktorých môže hnačka rýchlejšie viesť k dehydratácii.
Človek s hnačkou by do bazéna nemal vstupovať. Pri potvrdenej kryptosporidióze sa odporúča vynechať kúpanie ešte najmenej dva týždne po úplnom odznení hnačky, pretože parazit sa môže naďalej vylučovať.
Aké problémy si môžeme priniesť z bazéna?
S návštevou bazéna, vírivky alebo spoločných vlhkých priestorov sa môžu spájať najmä:
- plesňové ochorenie chodidiel
- plantárne bradavice spôsobené HPV
- bakteriálne infekcie poškodenej pokožky
- zápal vlasových folikulov
- zápal vonkajšieho zvukovodu
- podráždenie očí alebo zápal spojiviek
- hnačkové ochorenia
- podráždenie kože a zhoršenie ekzému
- intímne ťažkosti podporené dlhým nosením mokrých plaviek
V mokrých plavkách nezostávajte celé hodiny
Dlhé sedenie v mokrých plavkách udržiava pokožku v teplom a vlhkom prostredí. To môže viesť k zapareniu, podráždeniu a u citlivých ľudí prispieť k intímnym ťažkostiam. Nie každé svrbenie či pálenie však automaticky znamená kvasinkovú infekciu a samotná bazénová voda nie je jej jedinou ani typickou príčinou.
Po kúpaní je najlepšie osprchovať sa, dôkladne sa osušiť a mokré plavky vymeniť za suché oblečenie. Ak sa objaví výtok, silné pálenie, bolesť alebo problémy pretrvávajú, vhodnejšie je odborné vyšetrenie než liečba naslepo.
Chlór môže citlivú pokožku podráždiť
Chlórovaná voda môže pokožku vysušovať a u ľudí s ekzémom alebo veľmi citlivou kožou vyvolať podráždenie. Nejde však automaticky o alergiu na chlór. Skutočná alergická reakcia je oveľa menej častá než obyčajné podráždenie.
Po odchode z bazéna pomáha krátka sprcha čistou vodou, jemné osušenie bez drhnutia a použitie neparfumovaného hydratačného prípravku. Ak sa objaví rozsiahla vyrážka, opuch, dýchacie ťažkosti alebo sa stav opakovane zhoršuje, treba vyhľadať lekára.
Väčšine nepríjemností možno predísť jednoduchými návykmi: nosením šľapiek, sprchovaním pred vstupom do vody, neprehĺtaním bazénovej vody, dôkladným osušením tela a prezlečením mokrých plaviek. Dôležité je tiež nevstupovať do bazéna s hnačkou a rešpektovať hygienické pravidlá zariadenia. Správne udržiavané bazény s primeranou dezinfekciou a pH totiž predstavujú podstatne menšie riziko šírenia mikroorganizmov.
