Nebezpečná situácia sa nemusí začať úderom alebo vytiahnutím zbrane. Agresor môže najskôr skúšať, či budete tolerovať nevhodné poznámky, približovanie, dotyky alebo ignorovanie odmietnutia. Nie každý útok však vysiela vopred rozpoznateľné signály a neexistuje jediný postup, ktorý by za každých okolností zaručil bezpečný výsledok.
Odborníci na sebaobranu upozorňujú, že najdôležitejšie nie je útočníka poraziť, ale dostať sa čo najrýchlejšie do bezpečia. Niekedy to znamená odovzdať majetok, inokedy hlasno privolať pomoc, utiecť alebo sa fyzicky brániť. Rozhodnutie vždy závisí od konkrétnych okolností.
Mala som osemnásť rokov a vracala som sa domov z brigády, kde som pracovala ako čašníčka. Bolo približne desať hodín večer, keď ma zastavil muž v teplákovej súprave. Vytiahol nôž a prikázal mi, aby som mu odovzdala tašku.
V tej chvíli som neuvažovala nad tým, že ma môže zraniť. Premýšľala som najmä o nepríjemnostiach, ktoré by mi spôsobila strata občianskeho preukazu, preukazu poistenca a kľúčov od bytu. Ustúpila som a požiadala ho, aby si zachoval odstup. Povedala som mu, že vyberiem peniaze, no nechcem prísť o doklady. Muž prikývol, počkal a po odovzdaní peňazí odišiel.
Tentoraz sa nikomu nič nestalo, no podobná požiadavka mohla páchateľa rozrušiť a situácia sa mohla vyvinúť úplne inak. Ozbrojeného človeka nemožno považovať za predvídateľného, preto je potrebné konať mimoriadne opatrne.
Inokedy ma v električke obťažoval podnapitý muž. Vykrikoval, mal nepríjemné poznámky a nikto zo spolucestujúcich sa ma nezastal. Električka sa pomaly blížila ku konečnej zastávke. Mala som topánky na podpätkoch, ťažkú kabelku s pracovným notebookom a dve nákupné tašky. Vo vrecku som nahmatala kľúče, vložila si ich medzi prsty a čakala, či na mňa zaútočí.
Bolo to však správne rozhodnutie? Ako sa má človek zachovať, keď nevie, či ide iba o obťažovanie, alebo o začiatok fyzického útoku? Má mlčať a snažiť sa konfliktu vyhnúť, alebo sa ozvať a jasne stanoviť hranice?
Jednoduchá a univerzálna odpoveď neexistuje. Každá situácia je iná a rozhodovanie ovplyvňuje prítomnosť zbrane, vzdialenosť od útočníka, možnosť úniku, počet ľudí v okolí aj správanie páchateľa.
Pre majetok sa neoplatí riskovať život
Ak ozbrojený páchateľ požaduje peňaženku, telefón alebo kabelku, prioritou by malo byť zachovanie života a zdravia. Veci možno nahradiť, doklady vybaviť nanovo a platobné karty zablokovať. Následky bodného alebo strelného poranenia však môžu byť nezvratné.
Odborníci na sebaobranu preto neodporúčajú púšťať sa do fyzického zápasu iba kvôli ochrane majetku. Ani jeho odovzdanie však neposkytuje úplnú záruku, že páchateľ okamžite odíde. Počas komunikácie je preto dôležité vnímať jeho správanie a hľadať bezpečnú možnosť úniku.
Ak sa rozhodnete požadovanú vec odovzdať, vyhnite sa prudkým a neočakávaným pohybom. Pokojným hlasom môžete povedať, že budete spolupracovať. Následne páchateľovi oznámte, čo sa chystáte urobiť.
Môžete napríklad povedať: „Peňaženku mám vo vrecku. Teraz po ňu pomaly siahnem.“ Až potom urobte avizovaný pohyb. Takýto postup môže znížiť riziko, že si páchateľ siahnutie do vrecka vysvetlí ako pokus vytiahnuť zbraň.
Ak je to možné, odovzdávaný predmet držte ďalej od tela, aby sa k vám útočník nemusel priblížiť. Vždy však sledujte jeho ruky, vzdialenosť a prípadnú únikovú cestu. Žiadna veta ani pohyb nedokážu zaručiť, že ozbrojený človek zareaguje pokojne.
Presun na odľahlé miesto môže zvýšiť nebezpečenstvo
Veľmi vážnym varovným signálom je požiadavka, aby ste nastúpili do auta, vošli do opustenej budovy alebo sa presunuli na miesto mimo dohľadu ľudí a bezpečnostných kamier.
Presun môže znamenať, že vás chce páchateľ izolovať, znemožniť vám privolanie pomoci alebo pokračovať v ďalšom trestnom čine. Neznamená to, že každý takýto prípad sa nevyhnutne skončí tragicky. Riziko však môže výrazne vzrásť, pretože na odľahlom mieste býva menej možností na útek aj na zásah okolia.
Ak vám okolnosti umožňujú odporovať, snažte sa prilákať pozornosť, kričať a utekať smerom k ľuďom alebo do otvorenej prevádzky. Pomôcť môže konkrétny pokyn adresovaný jednej osobe, napríklad: „Vy v modrej bunde, zavolajte políciu!“
Všeobecné volanie o pomoc totiž niekedy neprinesie okamžitú reakciu. Keď však oslovíte konkrétneho človeka a poviete mu, čo má urobiť, zvyšujete pravdepodobnosť, že naozaj zasiahne.
Ak útočník drží zbraň bezprostredne pri vašom tele, každé rozhodnutie nesie riziko. V takej chvíli neexistuje návod, ktorý by bol správny za všetkých okolností. Obeť musí reagovať podľa toho, čo v danom okamihu považuje za najbezpečnejšie.
Za konanie páchateľa vždy zodpovedá výlučne páchateľ. Ak obeť zo strachu nedokáže kričať, utekať alebo sa fyzicky brániť, nie je to jej vina.
Niektorí agresori si najskôr skúšajú hranice
Mnohé násilné alebo obťažujúce situácie sa rozvíjajú postupne. Potenciálny agresor môže skúšať, ako človek zareaguje na nevhodný vtip, sexuálnu poznámku, dotyk, vyhrážku či prílišné približovanie. Podľa reakcie sa môže rozhodnúť, či bude pokračovať.
Nemožno však tvrdiť, že takto sa začína väčšina všetkých útokov. Niektoré napadnutia prichádzajú náhle a bez zjavného varovania. Rozpoznávanie prekračovania hraníc preto môže pomôcť, no nedokáže zabrániť každému násilnému činu.
Medzi správanie, ktoré netreba prehliadať, patrí:
- opakované nerešpektovanie odmietnutia
- nevyžiadané dotyky
- blokovanie cesty alebo východu
- úmyselné narúšanie osobného priestoru
- sexuálne narážky spojené s nátlakom
- snaha oddeliť vás od priateľov
- vyhrážanie, ponižovanie a zastrašovanie
- prenasledovanie po tom, ako ste kontakt ukončili
Ak sa cítite bezpečne a máte možnosť odísť, stanovte hranicu krátko a jednoznačne. Môžete povedať: „Nedotýkajte sa ma“, „Odstúpte“, „Nechajte ma na pokoji“ alebo jednoducho „Nie“.
Nemusíte sa ospravedlňovať ani vysvetľovať, prečo kontakt odmietate. Ak človek vaše rozhodnutie nerešpektuje, presuňte sa bližšie k ostatným ľuďom a požiadajte o pomoc obsluhu, vodiča, bezpečnostnú službu alebo konkrétneho svedka.
Fyzický odpor môže pomôcť, úspech však nemožno zaručiť
Predstava, že žena sa proti mužovi nikdy nedokáže ubrániť, nie je správna. Výskumy venované sexuálnym útokom naznačujú, že aktívne stratégie, medzi ktoré patrí útek, krik a fyzický odpor, môžu znížiť pravdepodobnosť dokonania útoku. Výsledok však výrazne závisí od konkrétnej situácie.
Nie je preto presné tvrdiť, že určitá časť netrénovaných žien sa vždy úspešne ubráni. Nemožno ani všeobecne povedať, že každá žena má väčšiu šancu útok zastaviť, než pri obrane neuspieť.
Významnú úlohu zohráva počet útočníkov, prítomnosť zbrane, telesná prevaha, moment prekvapenia, prostredie aj momentálny psychický a fyzický stav obete.
Pri sebaobrane nejde o férový zápas ani o porazenie páchateľa. Cieľom je prerušiť útok, vytvoriť si priestor a dostať sa do bezpečia. Ak sa rozhodnete fyzicky brániť, využite prvú možnosť na útek. Nezostávajte na mieste, aby ste v zápase pokračovali.
Sebaobranný kurz môže pomôcť najmä tým, že človeku umožní nacvičiť si reakciu v strese. Kvalitný výcvik by nemal byť založený iba na technikách úderov. Mal by zahŕňať aj verbálnu obranu, rozpoznávanie rizika, prácu so vzdialenosťou, únik a privolanie pomoci.
Stuhnutie je prirodzená reakcia organizmu
V článkoch o sebaobrane sa často hovorí iba o boji alebo úteku. Človek však môže v ohrození aj stuhnúť, stratiť hlas alebo dočasne nedokázať konať. Nejde o vedomé rozhodnutie ani o prejav slabosti, ale o jednu z automatických reakcií nervového systému na extrémny stres.
Neskoršie výčitky typu „mala som kričať“ alebo „mala som sa brániť“ preto nie sú oprávnené. Za útok zodpovedá páchateľ bez ohľadu na to, či obeť bojovala, utiekla, poslúchla jeho pokyny alebo zostala paralyzovaná strachom.
Nácvik sebaobrany môže rozšíriť možnosti reakcie, ale nikto nemôže obeti sľúbiť, že sa v skutočnej situácii zachová presne podľa tréningu.
Kľúče medzi prstami môžu poraniť aj vás
Vkladanie kľúčov medzi prsty sa často prezentuje ako jednoduchý spôsob sebaobrany. V praxi však nemusí byť bezpečný. Pri údere môže kovový predmet skĺznuť, porezať dlaň alebo poškodiť prsty. Takéto držanie navyše oslabuje prirodzený úchop ruky.
Kľúče môžu byť oveľa užitočnejšie na rýchle odomknutie auta, domu alebo vstupu do bezpečného priestoru. Ak sa blížite k dverám, je rozumné pripraviť si správny kľúč vopred, aby ste ho nemuseli hľadať na dne kabelky.
Podobne problematické sú návody zo sociálnych sietí odporúčajúce používať ceruzky, perá alebo iné náhodné predmety. Bez nácviku môžu vypadnúť z ruky, poraniť obrancu alebo sa dostať do rúk útočníka.
Obranný sprej môže pomôcť, nie je však stopercentný
Jednou z možností osobnej ochrany je obranný sprej. Je malý, relatívne ľahký a možno ho nosiť tak, aby bol rýchlo dostupný. Ani sprej však nie je zázračným riešením a jeho účinok nemožno zaručiť v každej situácii.
Problém môže nastať, ak:
- zostane naspodku kabelky
- používateľ nevie uvoľniť poistku
- náplň je po dátume použiteľnosti
- útočník je príliš blízko
- prúd minie tvár
- vietor zanesie časť látky späť
- sprej neúčinkuje okamžite
- používateľ po zásahu zostane stáť namiesto toho, aby utiekol
Pri výbere možno zvážiť aj sprej s gélovou náplňou. Gél vytvára kompaktnejší prúd a spravidla sa menej rozptyľuje vo vzduchu. To môže znížiť riziko spätného zasiahnutia vo vetre alebo kontaminácie uzavretého priestoru. Neznamená to však, že je toto riziko úplne vylúčené.
Gél navyše vyžaduje presnejšie zasiahnutie tváre. Ani označenie výrobku za gélový preto automaticky neznamená, že je v každej situácii lepší než iné druhy obranných sprejov.
Používanie spreja si treba vopred nacvičiť
Človek by mal vedieť, ako sa konkrétny výrobok odistí, aký má dosah a ako dlho možno obsah nádoby rozprašovať. Pomôcť môže tréningová nádoba bez dráždivej látky alebo odborný kurz.
Ak si chcete funkciu vyskúšať s bežným sprejom, postupujte podľa pokynov výrobcu a vyberte bezpečné otvorené miesto, kde nehrozí zasiahnutie ľudí ani zvierat. Pri skúške treba brať do úvahy aj smer vetra.
Pravidelne kontrolujte:
- dátum použiteľnosti
- stav poistky a nádoby
- či sprej nepreteká alebo nie je poškodený
- kde ho nosíte a či sa k nemu dokážete rýchlo dostať
Sprej neskladujte v rozpálenom aute ani pri zdroji tepla. Pri cestovaní si vždy overte pravidlá cieľovej aj tranzitnej krajiny. Právna úprava obranných sprejov nie je v celej Európe rovnaká. Niektoré štáty ich povoľujú, inde platia obmedzenia alebo zákaz.
Pred cestou lietadlom si treba skontrolovať aktuálne pravidlá letiska a leteckého dopravcu. Obranné spreje spravidla nemožno prepravovať v príručnej batožine a mnohí dopravcovia ich nepovoľujú ani v zapísanej batožine.
Ako je to s obranným sprejom na Slovensku?
Na Slovensku možno obranný sprej nosiť na osobnú ochranu. To však neznamená, že ho možno použiť proti komukoľvek, kto sa správa nepríjemne alebo urážlivo.
Slovenský Trestný zákon pozná pojem nutná obrana. Ide o konanie, ktorým človek odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na zákonom chránený záujem. Obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná spôsobu, miestu, času a okolnostiam útoku.
Bezdôvodné nastriekanie spreja do tváre iného človeka môže mať právne následky. Použitie preto musí súvisieť so skutočným odvracaním útoku, nie s pomstou po jeho skončení alebo s riešením obyčajnej slovnej hádky.
Ako rozpoznať riziko v bare alebo klube?
Nebezpečná situácia nemusí vzniknúť iba na ulici alebo vo verejnej doprave. K prekračovaniu hraníc môže dochádzať aj v baroch, kluboch, na koncertoch a festivaloch, kde situáciu komplikujú alkohol, hluk a preplnený priestor.
Ak sa vám niekto nepozdáva, nemusíte čakať, kým jeho správanie prekročí jasne definovanú hranicu. Nepríjemný pocit je dostatočným dôvodom na ukončenie rozhovoru a odchod. Intuícia nie je neomylná, ale nemali by ste ju ignorovať iba preto, že nechcete pôsobiť neslušne.
Významným varovaním je opakované nerešpektovanie odmietnutia. Ak vám niekto ponúkne nápoj, vy ho odmietnete a dotyčný vás začne presviedčať, urážať alebo zosmiešňovať, ukazuje tým, že neuznáva vaše rozhodnutie.
Takýto rozhovor ukončite, presuňte sa k priateľom alebo obsluhe a neprijímajte otvorený nápoj od neznámeho človeka. Svoj pohár nenechávajte bez dozoru. Ak máte podozrenie, že s nápojom niekto manipuloval, nepite ho a upozornite obsluhu alebo bezpečnostnú službu.
Ak kamarátka náhle pôsobí nezvyčajne ospalo, zmätene, stráca koordináciu alebo jej stav nezodpovedá množstvu vypitého alkoholu, nenechávajte ju samu. Zabezpečte jej pomoc a podľa zdravotného stavu volajte tiesňovú linku 112 alebo záchrannú zdravotnú službu na čísle 155.
Čo urobiť po útoku?
Keď sa dostanete do bezpečia, zavolajte políciu na čísle 158 alebo na tiesňovú linku 112. Ak ste zranení, potrebujete lekárske ošetrenie alebo mohlo dôjsť k sexuálnemu násiliu, vyhľadajte zdravotnú pomoc.
Pokiaľ to okolnosti umožňujú, zapamätajte si alebo si čo najskôr zapíšte:
- vzhľad a oblečenie páchateľa
- približný vek a výšku
- smer, ktorým odišiel
- typ vozidla, jeho farbu a evidenčné číslo
- zvláštne znamenia, spôsob reči alebo prízvuk
- mená a kontakty prípadných svedkov
Pri sexuálnom násilí môže byť dôležité zachovanie biologických stôp. Ak je to možné, pred lekárskym vyšetrením sa nesprchujte, neperte oblečenie a nečistite miesto udalosti. Oblečenie je vhodné uložiť oddelene do papierových obalov.
Ak ste sa už osprchovali, prezliekli alebo niečo upratali, stále má význam vyhľadať pomoc a oznámiť skutok. Neznamená to, že vyšetrovanie už nemá zmysel.
Najdôležitejšie je dostať sa do bezpečia
Pri prepadnutí neexistuje postup, ktorý by fungoval vždy. Ak páchateľ požaduje iba majetok, spravidla nemá zmysel riskovať život kvôli telefónu alebo peňaženke. Komunikujte pokojne, vyhýbajte sa prudkým pohybom a premýšľajte nad možnosťou úniku.
Zvlášť vážne berte snahu odviesť vás na odľahlé miesto, blokovanie únikovej cesty, vyhrážky a nerešpektovanie jasného odmietnutia. Ak môžete bezpečne odísť, urobte to čo najskôr a privolajte pomoc.
Sebaobrana nie je o dokazovaní odvahy ani o víťazstve v súboji. Jej cieľom je vytvoriť príležitosť na únik a dostať sa do bezpečia. A nech sa obeť v kritickej chvíli zachová akokoľvek, zodpovednosť za násilie nesie vždy útočník.
