Najnovšie archeologické analýzy ukazujú, že vojaci žijúci v rímskych pevnostiach pri Hadrian’s Wall trpeli črevnými parazitmi, ktoré sa v tamojšej populácii vyskytovali pomerne bežne. K tomuto záveru dospeli odborníci z University of Cambridge a University of Oxford, keď skúmali organické zvyšky z kanalizačných systémov v pevnosti Vindolanda.
Čo obsahovala rímska kanalizácia po 1800 rokoch?
Vedci analyzovali usadeniny z rímskych latrín, ktoré sa zachovali vďaka vlhkému prostrediu a rýchlemu zakonzervovaniu pôvodného odpadu. V sedimentoch našli jasne identifikovateľné vajíčka parazitov, a to:
- hlísty detskej (Ascaris lumbricoides)
- tenkohlavca ľudského (Trichuris trichiura)
- stopy prvoka Giardia duodenalis, ktorý spôsobuje ochorenie gardióza
Tieto nálezy patria medzi dôležité paleoparazitologické dôkazy, pretože parazitické vajíčka dokážu v sedimentoch prežívať stovky až tisíce rokov.
Ako sa parazity medzi Rimanmi šírili?
Hoci Rimania boli majstrami v budovaní kúpeľov, kanalizácií a latrín, úroveň hygieny stále nebola taká, aby zabránila šíreniu infekcií. Prenos týchto parazitov prebiehal najmä:
- fekálno-orálnou cestou
- kontaminovanou vodou
- nedostatočným umývaním rúk
- oplachovaním zeleniny vo vode, ktorá mohla obsahovať mikrobiálny odpad
Ak sa voda používala opakovane alebo ak sa výkaly dostali do jej obehu, parazity sa ľahko prenášali medzi ľuďmi žijúcimi v pevnosti.
Spôsob života v armádnych osadách – zhustené ubytovanie, spoločné stravovanie a spoločné toalety – vytváral podmienky, ktoré šírenie parazitov ešte zjednodušovali.
Aké zdravotné ťažkosti mohli Rimania mať?
Z nálezov nie je možné presne určiť jednotlivé prípady ochorení, no medicína veľmi dobre pozná účinky parazitov, ktoré sa v pevnosti našli:
- hlísta detská môže spôsobovať bolesti brucha, poruchy trávenia a znížené vstrebávanie živín
- tenkohlavec ľudský je spojený s chronickými hnačkami a slabosťou
- gardióza spôsobená prvokom Giardia duodenalis vedie k hnačkám, nadúvaniu, únave a niekedy až k dehydratácii
Vojaci, ktorých úlohou bolo zvládať náročný výcvik, strážiť hranice a vykonávať ťažké fyzické práce, mohli byť v dôsledku parazitárnych infekcií oslabení. To však vedci hodnotia len ako pravdepodobný vplyv, nie ako fakt preukázaný na jednotlivých osobách.
Parazity v Rímskej ríši neboli výnimkou
Objavy z Vindolandy zapadajú do širšieho európskeho kontextu. Rovnaké druhy parazitov sa našli aj v rímskych lokalitách na území:
- Rakúska
- Holandska
- Nemecka
- aj ďalších častí severozápadného impéria
To naznačuje, že tieto parazity boli v rímskej populácii rozšírené a predstavovali bežnú súčasť života, najmä v hustej zástavbe vojenských táborov a mestských osád.
Čo o parazitoch vedeli rímski lekári?
Antickí lekári poznali pojem „črevné červy“ a vo svojich spisoch opisovali rôzne príznaky, ktoré im približne zodpovedali. Nemali však účinné liečivá, aké používa moderná medicína. Rímska starostlivosť sa spoliehala najmä na:
- bylinky
- diétne odporúčania
- prípravky na podporu trávenia
- všeobecné posilňovanie organizmu
Liečba preto často nebola dostatočne účinná.
Zhrnutie
- V pevnosti Vindolanda sa skutočne našli vajíčka parazitov.
- Identifikované boli hlísta detská, tenkohlavec ľudský a prvok spôsobujúci gardiózu.
- Prenos súvisel s hygienou a kontaminovanou vodou.
- Parazity boli rozšírené aj v iných častiach Rímskej ríše.
- Antická medicína nemala účinný spôsob liečby týchto infekcií.
- Vplyv na zdravie Rimanov je známy podľa medicíny, nie podľa konkrétnych nálezov jednotlivcov.
