Psychické problémy detí a dospievajúcich sa na Slovensku stávajú čoraz vážnejšou témou. Odborníci dlhodobo upozorňujú, že počet mladých ľudí s úzkosťami, depresiami či poruchami správania rastie, no systém odbornej pomoci nestíha reagovať dostatočne rýchlo.
Podľa odborníkov sa väčšina psychických problémov začína formovať už v detstve a včasná pomoc dokáže výrazne znížiť riziko ich zhoršenia. Napriek tomu zostáva prevencia duševného zdravia na Slovensku nedostatočná a mnohé rodiny sa k odbornej pomoci dostávajú až vo chvíli, keď sú problémy výrazne rozvinuté.
Pandémia aj sociálne siete zanechali následky
Generácia dnešných tínedžerov vyrastala v období pandémie covidu-19, ktorá výrazne zasiahla do ich školského aj spoločenského života. Psychológovia upozorňujú, že dlhodobá izolácia, obmedzené kontakty s rovesníkmi a neistota spojená s pandémiou mohli negatívne ovplyvniť psychickú pohodu mnohých detí.
K tomu sa pridáva rastúci vplyv sociálnych sietí. Odborníci upozorňujú, že nadmerné používanie digitálnych platforiem môže súvisieť s vyššou mierou úzkosti, porovnávania sa s ostatnými či poklesom sebavedomia. Hoci príčiny psychických problémov bývajú zložité a individuálne, odborná verejnosť sa zhoduje, že digitálne prostredie zohráva významnú úlohu.
Mladí ľudia zároveň čelia tlaku spojenému so školskými výsledkami, neistotou ohľadom budúcnosti, finančnou situáciou rodín či komplikovanými vzťahmi. Práve kombinácia viacerých faktorov môže vytvárať prostredie, v ktorom sa psychické problémy rozvíjajú oveľa ľahšie.
Každé piate dieťa môže mať psychické ťažkosti
Podľa odborných odhadov sa psychické poruchy alebo vážnejšie psychické ťažkosti týkajú približne každého piateho dieťaťa. Medzi najčastejšie problémy patria úzkostné poruchy, depresie, poruchy správania, problémy s emóciami či rôzne formy závislostí.
Odborníci upozorňujú, že mnoho detí sa k potrebnej pomoci nedostane včas. Niektorí rodičia si prvé príznaky nevšimnú, iní ich podceňujú alebo nevedia, na koho sa obrátiť.
Varovnými signálmi môžu byť náhle zhoršenie prospechu, strata záujmov, uzatváranie sa pred okolím, problémy so spánkom, zmeny nálad, sebapoškodzovanie alebo dlhodobý smútok. V niektorých prípadoch sa objavujú aj úzkostné stavy či panické ataky.
Slovensku chýbajú detskí psychiatri
Jedným z najväčších problémov zostáva nedostatok odborníkov.
Počet detských psychiatrov je podľa odborníkov dlhodobo nedostatočný a ambulancie v mnohých prípadoch fungujú na hranici svojich možností. Nedostatok špecialistov spôsobuje, že nové termíny bývajú obsadené na dlhé obdobie dopredu a rodičia sa k odbornej pomoci často dostávajú až po týždňoch alebo mesiacoch čakania.
Psychiatri aj psychológovia upozorňujú, že rastúci počet pacientov nie je možné zvládať bez výraznejšieho posilnenia personálnych kapacít. Včasná pomoc pritom zohráva rozhodujúcu úlohu pri predchádzaní vážnym psychickým problémom.
Nedostatok kapacít komplikuje liečbu
Situáciu komplikuje aj obmedzená kapacita psychiatrických zariadení pre deti a dospievajúcich.
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že dostupných lôžok je nedostatok a v prípade akútnych psychických problémov môže byť nájdenie voľného miesta náročné. To môže predlžovať čas, za ktorý sa mladý pacient dostane k potrebnej intenzívnej starostlivosti.
Pri závažných psychických ťažkostiach pritom zohráva rýchla dostupnosť odbornej pomoci zásadnú úlohu.
Chýbajú aj školskí psychológovia
Dôležitú úlohu pri včasnom zachytávaní psychických problémov zohrávajú školy. Práve učitelia si často ako prví všimnú zmeny v správaní dieťaťa, zhoršenie prospechu alebo sociálne stiahnutie sa z kolektívu.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že Slovensko dlhodobo zápasí s nedostatkom školských psychológov. Na jedného odborníka pripadá veľké množstvo žiakov, čo výrazne obmedzuje možnosti individuálnej práce aj preventívnych aktivít.
Odborníci pritom zdôrazňujú, že školský psychológ by nemal riešiť iba krízové situácie. Rovnako dôležitá je prevencia, budovanie dôvery medzi žiakmi a včasné zachytávanie problémov ešte predtým, než prerastú do vážnejších stavov.
Pomoc potrebujú aj rodičia
Psychické problémy dieťaťa predstavujú veľkú záťaž aj pre rodinu. Rodičia často riešia opakované krízové situácie, hľadajú dostupných odborníkov a snažia sa zabezpečiť potrebnú starostlivosť.
Mnohí pritom hovoria o komplikovanej orientácii v systéme a nedostatku dostupných služieb. Starostlivosť o dieťa s psychickými problémami si vyžaduje množstvo času, energie aj financií, čo môže negatívne vplývať na fungovanie celej rodiny.
Odborníci preto upozorňujú, že podpora by nemala smerovať iba k samotným deťom, ale aj k ich rodičom a blízkym.
Štát pripravuje zmeny
Téma duševného zdravia detí sa v posledných rokoch dostáva do popredia aj na úrovni štátu.
Vznikli pracovné skupiny zamerané na zlepšenie starostlivosti o duševné zdravie detí a mladých ľudí a odborníci upozorňujú na potrebu systémových riešení. Medzi priority patrí posilnenie prevencie, zlepšenie dostupnosti psychologickej pomoci, podpora školských odborných tímov a zvýšenie počtu špecialistov.
Podľa odborníkov však nepôjde o zmenu, ktorú bude možné dosiahnuť zo dňa na deň. Duševné zdravie detí si vyžaduje dlhodobú stratégiu a stabilnú podporu.
Prevencia môže rozhodnúť o budúcnosti celej generácie
Odborníci sa zhodujú, že psychické problémy detí nemožno vnímať ako okrajovú tému. Ovplyvňujú školské výsledky, rodinné vzťahy, budúce pracovné uplatnenie aj celkovú kvalitu života.
Práve preto je dôležité zachytiť problémy čo najskôr a zabezpečiť, aby sa deti a mladí ľudia dostali k pomoci ešte predtým, než sa ich ťažkosti premenia na vážnu krízu.
Duševné zdravie totiž nie je iba zdravotnícka otázka. Je to téma, ktorá ovplyvňuje fungovanie celej spoločnosti.
