Psychológovia a psychiatri sa zhodujú, že pri depresii a úzkostných poruchách zohráva dôležitú úlohu psychoterapia, kvalitný spánok, sociálna podpora a v niektorých prípadoch aj lieky. Čoraz viac výskumov však zároveň potvrdzuje, že významný prínos môže mať aj pravidelný pohyb. Ten síce nenahrádza odbornú liečbu pri vážnych psychických problémoch, ale pri miernych až stredne závažných ťažkostiach dokáže výrazne pomôcť.
Vedci upozorňujú, že fyzická aktivita vplýva nielen na telo, ale aj na fungovanie mozgu. Pravidelný pohyb môže pomáhať znižovať hladinu stresu, zlepšovať kvalitu spánku, podporovať lepšiu náladu a posilňovať psychickú odolnosť. Dôležité pritom je, že človek nemusí podávať extrémne športové výkony. Najväčší efekt má dlhodobá pravidelnosť.
Ako môže pohyb pomáhať pri depresii a úzkosti vysvetľuje aj video od Poradenského centra ZČU:
Svižná chôdza a aeróbny pohyb
Jednou z najlepšie preskúmaných foriem pohybu pri psychických ťažkostiach je aeróbna aktivita. Patrí sem napríklad svižná chôdza, bicyklovanie, plávanie, beh alebo tanec.
Počas pohybu sa zrýchľuje krvný obeh, organizmus sa lepšie okysličuje a mozog začína produkovať látky, ktoré súvisia s reguláciou nálady. Výskumy naznačujú, že pravidelné aeróbne cvičenie môže pomáhať zmierňovať príznaky depresie aj úzkosti a zároveň znižovať dlhodobé napätie.
Mnohým ľuďom pomáha už obyčajná každodenná prechádzka. Odborníci najčastejšie odporúčajú približne 30 minút pohybu denne v tempe, pri ktorom človek cíti miernu námahu, ale stále dokáže hovoriť bez väčších problémov.
Veľkou výhodou je aj pobyt na čerstvom vzduchu. Kontakt s prírodou a denné svetlo môžu mať pozitívny vplyv na psychiku, spánok aj celkovú náladu.
Silový tréning podporuje psychickú odolnosť
Pozitívny vplyv na duševné zdravie nemá iba kardio tréning. Dobré výsledky prináša aj silové cvičenie – či už ide o cviky s vlastnou váhou, odporové gumy alebo posilňovanie s činkami.
Pri silovom tréningu sa človek musí sústrediť na pohyb, techniku a dýchanie. To môže pomôcť odpútať pozornosť od neustáleho premýšľania nad problémami alebo stresujúcimi situáciami.
Niektoré štúdie zároveň ukazujú, že pravidelné posilňovanie môže prispievať k znižovaniu stresu a zlepšeniu sebavedomia. Pocit, že človek zvláda nové cviky alebo postupne napreduje, môže pozitívne vplývať aj na psychickú pohodu.
Dôležité však je cvičiť primerane svojmu zdravotnému stavu a nezaťažovať telo nadmerne. Pri úplných začiatkoch môže pomôcť tréner alebo fyzioterapeut.
Jóga, tai-či a vedomé dýchanie
Veľký význam majú aj pokojnejšie aktivity, ktoré spájajú pohyb s koncentráciou a dychovými technikami. Typickým príkladom je joga, tai-či alebo rôzne formy vedomého strečingu.
Tieto cvičenia pracujú s pomalým pohybom, kontrolovaným dýchaním a sústredením na prítomný okamih. Práve to môže pomáhať znižovať napätie a upokojovať nervový systém.
Výskumy ukazujú, že pravidelné praktizovanie jogy alebo podobných relaxačných techník môže prispieť k lepšiemu zvládaniu stresu, kvalitnejšiemu spánku a zmierneniu príznakov úzkosti.
Nie každému však musí vyhovovať rovnaký typ pohybu. Kým niekto sa cíti lepšie po behu, inému viac pomáha pokojné cvičenie alebo dlhé prechádzky.
Pohyb nie je zázračný liek, ale môže výrazne pomôcť
Odborníci zdôrazňujú, že depresia a úzkostné poruchy sú vážne zdravotné problémy, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadujú odbornú pomoc. Pohyb preto nemožno vnímať ako univerzálnu náhradu liečby.
Pravidelná fyzická aktivita však môže byť veľmi dôležitou súčasťou starostlivosti o psychické zdravie. Pomáha telu zvládať stres, podporuje lepší spánok a mnohým ľuďom prináša pocit väčšej energie aj psychickej stability.
Najdôležitejšie je začať postupne a vybrať si pohyb, ktorý človeka nebude stresovať, ale naopak mu prinesie pocit prirodzeného uvoľnenia.
