Alergie a astma dnes patria medzi najčastejšie chronické ochorenia. Napriek tomu o nich stále koluje množstvo nepresných informácií, poloprávd a zaužívaných mýtov. Ľudia si často zamieňajú alergiu s intoleranciou, veria, že bezsrstý pes je vhodný pre každého alergika alebo že astmu by na sebe musel spoznať úplne každý.
Niektoré omyly pritom môžu byť nebezpečné. Napríklad anafylaktická reakcia nemusí vždy vyzerať dramaticky a alergia sa nemusí objaviť iba v detstve. Pozreli sme sa preto na najčastejšie mýty a vysvetlili, ako je to v skutočnosti.
Čo je alergia a ako vzniká?
Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na látky, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Organizmus alergika ich však vyhodnotí ako hrozbu a začne proti nim bojovať.
Najčastejšie ide o peľ, roztoče, plesne, zvieracie alergény alebo niektoré potraviny. Imunitný systém pri kontakte s alergénom vytvára protilátky typu IgE, ktoré následne spúšťajú uvoľňovanie histamínu a ďalších zápalových látok. Výsledkom sú príznaky alergickej reakcie.
Tie sa môžu líšiť podľa toho, ktorú časť tela alergia zasiahne. Senná nádcha postihuje horné dýchacie cesty, astma dolné dýchacie cesty a priedušky, kožná alergia sa prejaví svrbením, vyrážkou alebo ekzémom.
Mýtus č. 1: Potravinová alergia a intolerancia sú to isté
Tento omyl patrí medzi najrozšírenejšie. Hoci môžu mať podobné príznaky, ide o dva úplne rozdielne stavy.
Potravinová alergia je reakcia imunitného systému, ktorý reaguje najčastejšie na určité bielkoviny v potravinách. Už malé množstvo alergénu môže u citlivého človeka vyvolať vážnu reakciu vrátane anafylaxie.
Potravinová intolerancia naopak nesúvisí s imunitou. Organizmus má problém danú látku spracovať alebo stráviť, často pre nedostatok konkrétneho enzýmu. Typickým príkladom je intolerancia laktózy, teda mliečneho cukru.
Mýtus č. 2: Najčastejšou alergiou je alergia na peľ
Peľové alergie sú veľmi známe, pretože sa objavujú najmä na jar a počas leta. Nejde však o jediný ani vždy najčastejší problém.
Mnoho ľudí trápi alergia na roztoče domáceho prachu, plesne alebo zvieracie alergény. Tieto alergény navyše pôsobia počas celého roka, a preto môžu spôsobovať dlhodobé chronické ťažkosti.
Mýtus č. 3: Roztoče žijú priamo v prachu
Časté utieranie prachu síce pomáha udržiavať domácnosť čistejšiu, samotných roztočov však úplne neodstráni.
Roztoče sa živia najmä drobnými šupinkami ľudskej kože a najlepšie sa im darí v teplom a vlhkom prostredí. Najčastejšie sa nachádzajú v matracoch, vankúšoch, prikrývkach, čalúnenom nábytku či kobercoch.
Ich množstvo možno znížiť pravidelným praním posteľnej bielizne pri vyšších teplotách, používaním antialergických poťahov a znižovaním vlhkosti v domácnosti.
Mýtus č. 4: Bezsrsté zvieratá sú pre alergikov bezpečné
Mnohí alergici si myslia, že riešením sú bezsrsté plemená psov alebo mačiek. Realita je však zložitejšia.
Hlavným zdrojom alergénov totiž nie je samotná srsť. Alergické reakcie spôsobujú najmä bielkoviny obsiahnuté v slinách, pote, moči a odumretých kožných bunkách zvierat. Tieto častice sa následne šíria vzduchom a zachytávajú sa na nábytku či textíliách.
Niektorí alergici môžu určité plemená znášať lepšie, no neexistuje zviera, ktoré by bolo úplne hypoalergénne.
Mýtus č. 5: Alergie vznikajú iba v detstve
Alergia sa môže objaviť prakticky v každom veku. Nie je pravda, že ak človek nemal problémy ako dieťa, už sa mu vyhnú.
Imunitný systém sa počas života mení a prvé alergické reakcie sa môžu objaviť aj v dospelosti alebo vo vyššom veku. Spúšťačom bývajú hormonálne zmeny, dlhodobý stres, infekcie alebo zmeny prostredia.
Mýtus č. 6: Z alergie človek automaticky vyrastie
Niektoré detské alergie môžu časom ustúpiť, najmä alergia na mlieko, vajcia alebo sóju. Nie je to však pravidlom.
Ak alergia pretrváva do dospelosti alebo vznikne až neskôr, bez liečby väčšinou sama nezmizne. U niektorých ľudí sa dokonca môže časom zhoršovať.
Mýtus č. 7: Sennú nádchu spôsobujú hlavne farebné kvety
Ľudia často podozrievajú výrazne kvitnúce rastliny, no tie bývajú menej problémové.
Kvety opeľované hmyzom majú ťažší peľ, ktorý sa vo vzduchu šíri len minimálne. Najväčšie problémy spôsobujú trávy, buriny a niektoré dreviny, ktorých ľahký peľ sa dokáže prenášať na veľké vzdialenosti.
Mýtus č. 8: Anafylaxia je vždy okamžite viditeľná
Ťažká alergická reakcia nemusí začať dramaticky. Niekedy sa prvé príznaky prejavia len nenápadne – svrbením, mravenčením, nevoľnosťou, pocitom slabosti alebo úzkosti.
Postupne sa však môže rozvinúť opuch, zhoršené dýchanie, pokles krvného tlaku či porucha vedomia. Príznaky sa nemusia objaviť okamžite po kontakte s alergénom a môžu nastúpiť aj s určitým časovým odstupom.
Anafylaxia je život ohrozujúci stav a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Mýtus č. 9: Astmu by človek určite spoznal
Astma nemusí vždy vyzerať ako dramatický záchvat dusenia. U mnohých ľudí má miernejší alebo nenápadný priebeh.
Môže sa prejavovať iba suchým dráždivým kašľom, sipotom, tlakom na hrudníku alebo dýchavičnosťou pri námahe, smiechu či zmene teploty. Niektorí pacienti roky netušia, že ich problémy súvisia práve s astmou.
Ako sa prejavuje alergická astma?
Alergická astma vzniká po kontakte s alergénom, ktorý vyvolá zápal v dýchacích cestách. Sliznica opuchne, priedušky sa zúžia a tvorí sa viac hlienu.
Typickými príznakmi sú:
- sťažené dýchanie
- sipot
- tlak na hrudníku
- dráždivý kašeľ
- pocit nedostatku vzduchu
Mýtus č. 10: Moderná medicína dokáže alergiu a astmu úplne vyliečiť
Súčasná liečba dokáže príznaky alergií aj astmy veľmi účinne kontrolovať a výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov. Väčšina týchto ochorení však patrí medzi chronické stavy.
Lieky zmierňujú zápal a tlmia príznaky, no samotnú príčinu úplne neodstránia. Jedinou liečbou, ktorá dokáže ovplyvniť reakciu imunitného systému na alergén, je alergénová imunoterapia. Ani tá však nezaručuje úplné vyliečenie každému pacientovi.
Pri alergiách a astme je preto dôležité nepodceňovať príznaky, nespoliehať sa na internetové mýty a problémy konzultovať s lekárom. Včasná diagnostika a správna liečba môžu výrazne znížiť riziko komplikácií aj zlepšiť každodenný život.
