Očkovanie proti pásovému oparu sa odporúča najmä preto, aby chránilo ľudí pred bolestivým ochorením, ktoré dokáže výrazne znížiť kvalitu života. Novšie vedecké výskumy však naznačujú, že by mohlo priniesť aj ďalší, zatiaľ len skúmaný benefit – možnú súvislosť s nižším rizikom vzniku demencie. Odborníci však zdôrazňujú, že ide o predbežné zistenia, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.
Veľká štúdia sledovala stovky tisíc ľudí
Na túto tému sa zamerala rozsiahla analýza zdravotných údajov obyvateľov Walesu. Vedci pracovali s databázou zahŕňajúcou viac než 280-tisíc ľudí, ktorých zdravotný stav sledovali počas niekoľkých rokov.
Výskumníci porovnávali dve skupiny: ľudí, ktorí dostali vakcínu proti pásovému oparu, a tých, ktorí očkovaní neboli. Pri porovnaní zdravotných záznamov si všimli, že u očkovaných sa demencia diagnostikovala o niečo menej často.
Dôležité však je, že štúdia ukazuje len štatistickú súvislosť, nie priamy dôkaz, že vakcína demencii zabraňuje. Odborníci preto upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne a potvrdiť ďalšími výskumami.
Zaujímavá situácia vo Walese umožnila porovnanie
Jedným z dôvodov, prečo sa výskumníkom podarilo získať pomerne presné údaje, bol spôsob zavedenia očkovania vo Walese. Pred niekoľkými rokmi tam zdravotníci ponúkli vakcínu proti pásovému oparu ľuďom, ktorí mali presne 79 rokov. Tí, ktorí už mali 80 rokov alebo viac, do programu zaradení neboli.
Tak vznikli dve skupiny ľudí veľmi podobného veku – jedna bola očkovaná, druhá nie. Táto situácia poskytla vedcom zaujímavú možnosť sledovať, či sa medzi skupinami v ďalších rokoch objavia rozdiely v zdravotnom stave.
Prečo sa vedci domnievajú, že by mohla existovať súvislosť?
Presný mechanizmus, ktorý by vysvetľoval prípadný ochranný účinok vakcíny na mozog, zatiaľ nie je známy. Odborníci však uvádzajú niekoľko možných vysvetlení.
Pásový opar spôsobuje vírus varicella-zoster, ktorý vyvoláva aj ovčie kiahne. Väčšina ľudí sa s týmto vírusom stretne už v detstve. Po prekonaní ochorenia vírus z tela nezmizne – zostáva v nervových bunkách v neaktívnej forme a môže sa znovu aktivovať aj po mnohých rokoch.
Keď sa vírus opäť aktivuje, vznikne pásový opar. Niektorí vedci sa domnievajú, že takéto opakované aktivácie môžu v tele vyvolávať zápalové procesy, ktoré by mohli súvisieť aj so zhoršovaním funkcie mozgu. Ak očkovanie pomáha znížiť pravdepodobnosť reaktivácie vírusu, môže tým nepriamo ovplyvniť aj tieto procesy.
Treba však zdôrazniť, že ide len o vedecké hypotézy, ktoré zatiaľ neboli definitívne potvrdené.
Pásový opar patrí medzi veľmi nepríjemné ochorenia
Aj bez možnej súvislosti s demenciou má očkovanie proti pásovému oparu veľký význam. Samotné ochorenie totiž často sprevádza výrazná bolesť a nepríjemné komplikácie.
Typické príznaky zahŕňajú napríklad:
- pálivú alebo bodavú bolesť nervov
- vyrážku s drobnými pľuzgiermi
- citlivosť alebo pálenie kože
- dlhodobú nervovú bolesť po odznení vyrážky
U niektorých pacientov môže bolesť pretrvávať týždne alebo dokonca mesiace, čo je stav označovaný ako postherpetická neuralgia. Práve preto lekári odporúčajú očkovanie najmä ľuďom nad 50 rokov, u ktorých býva priebeh ochorenia často ťažší.
Výskum stále pokračuje
Vedci zdôrazňujú, že aktuálne výsledky predstavujú len jeden krok v skúmaní vzťahu medzi vírusovými infekciami, imunitným systémom a zdravím mozgu. Zaujímavé je napríklad aj to, že v niektorých analýzach sa zdalo, že ochranný efekt vakcíny bol výraznejší u žien než u mužov. Dôvod tohto rozdielu však zatiaľ nie je jasný.
Odborníci preto plánujú ďalšie štúdie, ktoré by mali pomôcť lepšie vysvetliť, či a ako môže očkovanie proti pásovému oparu ovplyvňovať riziko demencie.
Jedno je však isté už dnes – vakcína zostáva predovšetkým účinným spôsobom ochrany pred pásovým oparom a jeho komplikáciami. Možný ďalší prínos pre zdravie mozgu je zatiaľ predmetom intenzívneho vedeckého výskumu.
