Demencia ani Alzheimerova choroba nepostihnú automaticky každého človeka. Riziko však rastie s vekom a významnú úlohu zohráva aj genetika, životný štýl či celkový zdravotný stav. Vedci sa už dlhé roky zaoberajú otázkou, čo môže mozog chrániť pred rýchlym starnutím. Jednou z oblastí, ktorá priťahuje veľkú pozornosť, je učenie a aktívne používanie viacerých jazykov.
Výskumy naznačujú, že ľudia hovoriaci dvoma alebo viacerými jazykmi môžu mať lepšiu takzvanú kognitívnu rezervu. Ide o schopnosť mozgu dlhšie kompenzovať zmeny spojené so starnutím alebo poškodením nervových buniek. Niektoré štúdie dokonca ukázali, že u bilingválnych ľudí sa príznaky Alzheimerovej choroby objavili v priemere o niekoľko rokov neskôr než u ľudí používajúcich iba jeden jazyk. Odborníci však upozorňujú, že nejde o záruku ochrany pred demenciou.
Čo vlastne znamená bilingvizmus?
Skutočný bilingvizmus neznamená len občasné používanie cudzích slov počas dovolenky. Ide o schopnosť pravidelne a prirodzene používať dva jazyky v každodennom živote.
Niektorí ľudia vyrastajú v dvojjazyčných rodinách, iní sa cudzie jazyky učia počas života v škole, v práci alebo v zahraničí. Výskumy ukazujú, že mozog dokáže pracovať s viacerými jazykmi veľmi efektívne, najmä ak ich človek aktívne používa.
Dvojjazyčná výchova deťom neškodí
V minulosti sa často tvrdilo, že viac jazykov môže malé deti zmiasť alebo spomaliť ich vývoj reči. Moderné výskumy však takéto obavy väčšinou nepotvrdili.
Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí sa síce môžu vyvíjať trochu odlišne než ich rovesníci hovoriaci jedným jazykom, no z dlhodobého hľadiska sa to nepovažuje za problém. Miešanie jazykov v ranom veku je úplne prirodzené a odborníci ho vnímajú ako bežnú súčasť jazykového vývoja.
Štúdie zároveň ukazujú, že dvojjazyčné deti nezačínajú hovoriť výrazne neskôr než ostatné deti. Tempo vývoja závisí od viacerých faktorov, napríklad od množstva komunikácie v rodine, sociálneho prostredia či individuálnych schopností dieťaťa.
Jeden jazyk býva prirodzene silnejší
Aj pri bilingválnej výchove býva bežné, že jeden jazyk dominuje viac než druhý. Väčšinou ide o jazyk, ktorý dieťa počúva častejšie doma, v škole alebo medzi kamarátmi.
To je úplne normálne. Jazykové schopnosti sa počas života menia podľa toho, ktoré jazyky človek používa pravidelnejšie. Niektorí bilingválni ľudia dokonca v rôznych obdobiach života preferujú iný jazyk.
Dokonalá výslovnosť rodiča nie je nevyhnutná
Mnohí rodičia sa obávajú, že ak nehovoria cudzím jazykom dokonale, mohli by dieťa naučiť chyby. Odborníci však upozorňujú, že najdôležitejší je pravidelný kontakt s jazykom a prirodzená komunikácia.
Ak má dieťa možnosť počúvať jazyk aj od ďalších hovoriacich, napríklad v škôlke, pri hrách, rozprávkach alebo počas pobytu v zahraničí, dokáže si postupne vytvoriť správne jazykové návyky.
Učenie jazykov môže podporovať mozgovú aktivitu
Pri používaní viacerých jazykov musí mozog neustále vyberať správne slová, prepínať medzi jazykmi a potláčať ten jazyk, ktorý práve človek nepotrebuje. Práve tento proces je podľa vedcov jedným z dôvodov, prečo môže viacjazyčnosť prospievať kognitívnym schopnostiam.
Niektoré výskumy ukázali, že bilingválni ľudia môžu mať lepšie výsledky v určitých typoch úloh zameraných na pozornosť, plánovanie či flexibilné myslenie. Výsledky však nie sú vo všetkých štúdiách úplne rovnaké a odborníci stále skúmajú, aký veľký je tento efekt v bežnom živote.
Dvojjazyční ľudia si niekedy vybavujú slová pomalšie
Existujú aj drobné nevýhody bilingvizmu. Výskumy naznačujú, že ľudia používajúci viac jazykov si môžu niekedy o niečo pomalšie vybaviť konkrétne slovo. Neznamená to však slabšiu inteligenciu alebo horšiu pamäť.
Mozog totiž pracuje s viacerými jazykovými systémami naraz. Keď človek hľadá správne slovo, aktivujú sa často viaceré jazykové možnosti súčasne.
Deti sa učia jazyk prirodzene cez počúvanie
Odborníci odporúčajú, aby sa malé deti učili cudzie jazyky podobne ako materinský jazyk – najprv cez počúvanie, hry, pesničky a bežnú komunikáciu.
Rytmus, melódia a intonácia reči zohrávajú pri osvojovaní jazyka veľmi dôležitú úlohu. Až neskôr prichádza čítanie, písanie a systematická gramatika.
Význam má najmä pravidelný kontakt s jazykom. Samotné občasné sledovanie rozprávky alebo krátke učenie raz za týždeň zvyčajne nestačí na plynulé ovládanie cudzieho jazyka.
Mozog zvládne viac jazykov, limit vedci presne nepoznajú
Neexistujú dôkazy o tom, že by učenie viacerých jazykov mozgu škodilo. Naopak, výskumy naznačujú, že mozog zostáva schopný učiť sa nové jazyky aj vo vyššom veku.
To však neznamená, že každý človek sa dokáže naučiť neobmedzený počet jazykov na rovnakej úrovni. Veľkú úlohu zohráva vek, pravidelnosť používania, motivácia aj množstvo času venovaného učeniu.
Učenie jazykov v dospelosti má zmysel
Aj dospelí ľudia sa môžu jazyk učiť efektívne. Moderné metódy výučby často odporúčajú najprv veľa počúvať a sústrediť sa na prirodzené vnímanie jazyka bez stresu z okamžitého porozumenia každej vety.
Niektoré jazykové aplikácie, napríklad Mooveez, využívajú princíp intenzívneho počúvania a napodobňovania výslovnosti. Ide však len o jednu z možných metód učenia. Vedci zatiaľ nemajú dôkazy, že by bola výrazne účinnejšia než iné kvalitné formy jazykového vzdelávania.
Viacjazyčnosť môže súvisieť s pomalším starnutím mozgu
Najväčší záujem vedcov dnes vyvoláva vzťah medzi viacjazyčnosťou a zdravím mozgu vo vyššom veku. Viaceré štúdie naznačujú, že pravidelné používanie viacerých jazykov môže súvisieť s neskorším nástupom príznakov demencie.
Odborníci však zdôrazňujú, že ide len o jeden z mnohých faktorov. Zdravie mozgu ovplyvňuje aj pohyb, kvalitný spánok, sociálne kontakty, vzdelávanie, strava či celkový zdravotný stav.
Isté však je, že učenie jazykov predstavuje pre mozog aktívny tréning. A práve pravidelné mentálne zaťažovanie patrí podľa odborníkov medzi dôležité spôsoby, ako si udržať mozog čo najdlhšie v dobrej kondícii.
