Mnohí ľudia sa snažia obmedziť príjem cukru, a preto si namiesto klasickej lyžičky cukru do kávy pridávajú tabletu umelého sladidla. Takéto riešenie sa často považuje za zdravšie – najmä preto, že väčšina sladidiel obsahuje minimum kalórií alebo žiadne. Otázka však znie, či sú tieto náhrady cukru pre naše zdravie naozaj také bezproblémové, ako sa môže zdať.
Vedci sa už dlhší čas zaoberajú tým, ako rôzne sladidlá pôsobia na ľudský organizmus. Výsledky výskumov zatiaľ ukazujú, že pri bežnom používaní sú väčšinou považované za bezpečné. Zároveň však upozorňujú, že ich účinky na organizmus sú zložité a stále sa skúmajú.
Video: Aký názor majú odborníci na umelé sladidlá?
Tému umelých sladidiel rozoberajú aj výživový špecialista Petr Havlíček a popularizátor gastronómie Roman Vaněk. Vo videu sa venujú tomu, ako sa na sladidlá pozerať v praxi, či môžu byť užitočné pri znižovaní príjmu cukru a kde je hranica medzi rozumným používaním a zbytočným preháňaním.
Čo sú umelé sladidlá a kde sa používajú?
Umelé alebo nízkokalorické sladidlá sú látky, ktoré dokážu jedlám a nápojom dodať sladkú chuť bez toho, aby obsahovali veľa energie. Preto sa často využívajú v potravinách označených ako „light“ alebo „bez cukru“.
Medzi najznámejšie patria napríklad:
- aspartám
- sacharín
- xylitol
- sukralóza
- steviol-glykozidy (zo stévie)
Niektoré z nich sú syntetické, iné majú prírodný pôvod. Všetky však prechádzajú prísnym hodnotením bezpečnosti ešte predtým, než sa môžu používať v potravinách.
Čo hovoria odborníci o bezpečnosti sladidiel?
Medzinárodné zdravotnícke organizácie, napríklad Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo americký úrad FDA, považujú schválené sladidlá za bezpečné, ak sa konzumujú v odporúčaných množstvách. Pre každú látku existuje tzv. prijateľný denný príjem, ktorý určuje, koľko jej môže človek denne skonzumovať bez zdravotného rizika.
V praxi sa väčšina ľudí k týmto limitom ani nepriblíži. Napríklad pri aspartáme by bolo potrebné vypiť veľké množstvo sladených nápojov denne, aby sa človek dostal na hranicu odporúčaného limitu.
Výskum skúma aj možné súvislosti s mozgom
Niektoré vedecké štúdie sa zamerali aj na to, či môže pravidelná konzumácia sladidiel súvisieť so zmenami v metabolizme alebo v činnosti mozgu. V niektorých prípadoch sa našla štatistická súvislosť medzi vysokou konzumáciou sladidiel a určitými zdravotnými problémami, napríklad metabolickými ochoreniami alebo zmenami v kognitívnych schopnostiach.
Treba však zdôrazniť, že väčšina týchto výskumov je observačná. To znamená, že vedci sledujú životný štýl veľkej skupiny ľudí a porovnávajú ich návyky, no nedokážu jednoznačne dokázať, že práve sladidlá spôsobujú konkrétny zdravotný problém.
Na výsledky totiž môžu vplývať aj iné faktory, napríklad:
- celková kvalita stravy
- nadváha alebo cukrovka
- nedostatok pohybu
- stres a spánok
Sladidlá a kontrola hmotnosti
Jedným z dôvodov, prečo ľudia siahajú po náhradách cukru, je snaha znížiť príjem kalórií. V tomto smere môžu sladidlá skutočne pomôcť, najmä ak nahradia sladené nápoje alebo dezerty s vysokým obsahom cukru.
Niektoré štúdie však naznačujú, že samotné sladidlá nie sú zázračným riešením chudnutia. Ak sa totiž používajú ako náhrada cukru, ale celkový jedálniček zostane nezdravý, ich prínos môže byť minimálny.
Prečo je dôležitá rovnováha?
Odborníci sa zhodujú v tom, že najlepším riešením je umiernený prístup. Umelé sladidlá môžu byť užitočné napríklad pre ľudí s cukrovkou alebo pre tých, ktorí sa snažia obmedziť príjem cukru. Nemali by však byť jediným riešením v strave.
Zdravý životný štýl totiž nestojí na jednej zložke jedálnička. Dôležitú úlohu zohráva najmä:
- pestrá a vyvážená strava
- dostatok pohybu
- kvalitný spánok
- primerané množstvo spracovaných potravín
Rozumný prístup k sladkej chuti
Ak si občas osladíte kávu cukrom alebo použijete náhradu cukru, pravdepodobne to nepredstavuje zdravotný problém. Oveľa dôležitejšie je sledovať celkový životný štýl a množstvo sladkých potravín v jedálničku.
Pre mnohých ľudí môže byť dokonca dobrým riešením postupne si zvyknúť na menej sladkú chuť. Organizmus si na to dokáže časom zvyknúť a potreba sladkých nápojov či dezertov môže prirodzene klesnúť.
Malé každodenné rozhodnutia – napríklad výber nápoja alebo množstvo cukru v káve – síce samy o sebe neurčujú naše zdravie, no v dlhodobom horizonte môžu zohrávať dôležitú úlohu. Preto sa oplatí pristupovať k sladeniu s rozumom a nepodliehať extrémom.
