Budíte sa ráno s napätím v čeľusti, bolesťou hlavy alebo citlivými zubami? Možno patríte medzi ľudí, ktorí trpia bruxizmom – teda nevedomým škrípaním zubami alebo ich silným zatínaním. Tento problém je podľa zubných lekárov veľmi rozšírený a v posledných rokoch sa objavuje čoraz častejšie nielen u dospelých, ale aj u detí.
Hoci veľa ľudí považuje škrípanie zubami len za nepríjemný zlozvyk, v skutočnosti môže pri dlhodobom trvaní viesť k poškodeniu chrupu, preťaženiu čeľustného kĺbu a bolestiam svalov v oblasti tváre či krku.
Mnohí si problém neuvedomujú
Bruxizmus sa najčastejšie prejavuje počas spánku, preto si ho človek často vôbec nevšimne. Na problém niekedy upozorní partner, ktorý v noci počuje škrípanie zubov. V iných prípadoch si pacient začne všímať až následky.
Typické bývajú:
- obrusovanie zubov
- zvýšená citlivosť chrupu
- ranná bolesť čeľuste
- napätie žuvacích svalov
- bolesti hlavy
- bolesti v oblasti krku a krčnej chrbtice
- praskanie alebo preskakovanie čeľustného kĺbu
Niektorí ľudia počas dňa podvedome silno zatínajú zuby napríklad pri strese, práci alebo sústredení. Tento stav sa označuje aj ako clenching.
Hlavnú úlohu často zohráva stres
Podľa odborníkov patrí bruxizmus medzi veľmi časté problémy modernej populácie. Jednou z najčastejších príčin býva psychické napätie a stres. Svoju úlohu však môžu mať aj úzkosti, poruchy spánku, nesprávny zhryz, niektoré neurologické ochorenia či vedľajšie účinky určitých liekov.
Pri nočnom bruxizme človek svoje správanie nedokáže vedome kontrolovať, preto je liečba často zložitejšia.
Bruxizmus sa objavuje aj u detí
Odborníci upozorňujú, že škrípanie zubami nie je problémom iba dospelých. Objavuje sa aj u detí, pričom príčin môže byť viacero.
Svoju úlohu môže zohrávať psychická záťaž, stres, úzkosť, ale napríklad aj obdobie výmeny mliečnych zubov. Nie každé detské škrípanie zubami však automaticky znamená vážny problém. Ak je však časté alebo sa objavujú bolesti, je vhodné konzultovať stav so zubným lekárom.
Aké následky môže mať neliečený bruxizmus?
Dlhodobé a intenzívne škrípanie zubami môže postupne poškodzovať zubnú sklovinu. Zuby sa obrusujú, skracujú a môžu sa na nich objaviť praskliny alebo odštiepené časti.
Vyššie riziko poškodenia majú ľudia, ktorí často konzumujú kyslé nápoje a potraviny alebo trpia refluxom žalúdočných kyselín či poruchami príjmu potravy. Kyseliny totiž oslabujú zubnú sklovinu a zuby sa potom poškodzujú rýchlejšie.
V závažných a dlhodobo neliečených prípadoch môže dôjsť až k poškodeniu vnútorných štruktúr zuba, zápalom alebo problémom s čeľustným kĺbom. Extrémne silné a dlhodobé preťažovanie môže prispieť aj k uvoľňovaniu zubov, hoci strata zubov býva skôr zriedkavým následkom ťažkých prípadov.
Ako sa bruxizmus lieči?
Liečba závisí od konkrétnej príčiny a intenzity problému. Základom je snaha odstrániť alebo zmierniť spúšťače, najmä stres a nadmerné psychické napätie.
Veľmi často stomatológ odporúča ochrannú nočnú dlahu, ktorá:
- chráni zuby pred ďalším obrusovaním
- pomáha znížiť tlak na čeľustný kĺb
- môže zmierniť napätie žuvacích svalov
Ak problém súvisí s nesprávnym postavením zubov alebo zhryzom, pomôcť môže ortodontická liečba.
Botox môže pomôcť len dočasne
V niektorých prípadoch sa využíva aj aplikácia botulotoxínu, známeho ako botox, do žuvacích svalov. Cieľom je znížiť silu ich sťahovania a zmierniť nadmerné zatínanie zubov.
Odborníci však upozorňujú, že nejde o trvalé riešenie a účinok býva dočasný. Botox zároveň nerieši samotnú príčinu bruxizmu.
Pomôcť môže aj fyzioterapia či psychológ
Keď sa k bruxizmu pridružia bolesti krku, hlavy alebo chrbtice, užitočná býva fyzioterapia. Špecialista môže pomôcť uvoľniť preťažené svaly a zlepšiť funkciu čeľustného kĺbu.
Ak je problém výrazne spojený so stresom, úzkosťami alebo psychickým vypätím, vhodná môže byť aj konzultácia s psychológom alebo psychiatrom.
