To, či človek najlepšie funguje skoro ráno alebo naopak až neskoro večer, nie je iba otázkou osobných preferencií. Chronotyp – teda prirodzené nastavenie našich biologických hodín – môže mať podľa nových vedeckých zistení súvis s kardiovaskulárnym zdravím.
Výsledky nedávno publikovaného výskumu ukazujú, že ľudia, ktorí sú najaktívnejší večer a do postele sa dostávajú až po polnoci, majú v priemere o niečo horšie výsledky v hodnotení zdravia srdca a ciev. Štúdia vychádzala z dlhodobého sledovania stoviek tisíc dospelých a prináša najpresnejší pohľad na túto tému za posledné roky.
Výskum sledoval viac ako 300-tisíc účastníkov
Vedecký tím analyzoval údaje približne 323 000 dospelých, ktorí na začiatku sledovania netrpeli ochoreniami srdca ani ciev. Účastníci boli monitorovaní v priemere 14 rokov, čo umožnilo získať mimoriadne spoľahlivé výsledky.
Vedci sa zamerali na osem hlavných oblastí ovplyvňujúcich zdravie srdca, ako je kvalita spánku, fyzická aktivita, stravovanie, fajčenie, telesná hmotnosť, krvný tlak, hladina cukru a cholesterolu. Súčasťou dotazníkov bolo aj určenie chronotypu – teda denného rytmu každého človeka.
Tri základné typy denných rytmov
Účastníci sa prirodzene rozdelili do troch skupín:
Ranný typ („lev“)
Majú najviac energie dopoludnia a spávajú skôr.
Stredný typ („medveď“)
Najčastejšia skupina. Aktivita vrcholí okolo poludnia, spánok začína medzi desiatou a jedenástou večer.
Večerný typ („vlk“ alebo „nočná sova“)
Energia stúpa večer, spánok sa posúva hlboko do noci a ranné vstávanie je pre nich náročné.
Ktorý typ má najvyššie riziko? Výsledky sú jednoznačné
Pri porovnaní skupín vedci zistili, že:
- večerné typy mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť celkovo horšieho kardiovaskulárneho zdravia
- riziko prvého infarktu alebo mozgovej príhody bolo u nich približne o 16 % vyššie
- rozdiel sa ukázal najmä u žien
Naopak, ranné typy mali výsledky mierne lepšie než stredný chronotyp.
Prečo sú na tom nočné sovy horšie?
Výskum zdôrazňuje, že nejde o to, že by večerný chronotyp automaticky spôsoboval ochorenia. Ide o súvislosť, nie priamu príčinu.
Výskumníci upozorňujú najmä na:
- cirkadiánny nesúlad – večerní ľudia často žijú v rytme, ktorý nevyhovuje ich biologickým hodinám (skoré ranné vstávanie, pevné pracovné časy)
- nedostatok ranného svetla, čo ovplyvňuje hormóny a reguláciu spánku
- väčšiu pravdepodobnosť nepravidelného spánku
- horšie stravovacie návyky, medzi nimi neskoré večerné jedenia
- vyšší výskyt fajčenia
Všetky tieto faktory sa môžu postupne podpísať pod horšie hodnoty krvného tlaku, cholesterolu či hladiny cukru.
Chronotyp nie je osud. Zdravie sa dá ovplyvniť
Odborníci sa zhodujú, že večerné typy nemusia podliehať panike. Mierne zvýšené riziko vyplývajúce zo štúdie je totiž z veľkej časti spojené so životným štýlom, nie s tým, že by nočné sovy boli „vrodene nezdravé“.
Práve preto je pre túto skupinu obzvlášť dôležité:
- mať dostatočný a pravidelný spánkový režim
- čo najviac sa vystavovať rannému prirodzenému svetlu
- pravidelne sa hýbať
- zdravo sa stravovať
- a ak človek fajčí, prestať, keďže práve to je jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov pre srdce.
Záver
Podľa aktuálne dostupných dôkazov majú ľudia s večerným chronotypom mierne vyššie riziko kardiovaskulárnych problémov v porovnaní so stredným typom. Výskum však jasne ukazuje, že kľúčovú úlohu zohrávajú zmeniteľné faktory životného štýlu.
Inými slovami:
to, že niekto rád ponocuje, neznamená, že musí mať nezdravé srdce — ale vyžaduje to viac pozornosti k dennému režimu a návykom.
