Mnohí ľudia si myslia, že zvýšený cholesterol sa týka najmä starších osôb alebo ľudí s nadváhou. V skutočnosti však môže mať problém aj človek, ktorý sa cíti zdravo, pravidelne sa hýbe a nemá žiadne viditeľné ťažkosti. Práve preto odborníci označujú vysoký cholesterol za tichého nepriateľa. Dlhý čas totiž nemusí spôsobovať žiadne príznaky, no medzitým môže postupne poškodzovať cievy a zvyšovať riziko infarktu či mozgovej príhody.
Lekári dnes zároveň upozorňujú, že nestačí sledovať iba celkový cholesterol. Oveľa dôležitejšie je zamerať sa najmä na hodnoty LDL cholesterolu a celkové kardiovaskulárne riziko konkrétneho človeka.
Bez cholesterolu by organizmus nedokázal fungovať
Cholesterol má často zlú povesť, no pravdou je, že ide o látku nevyhnutnú pre život. Ľudské telo ho potrebuje na tvorbu bunkových membrán, ktoré zabezpečujú správne fungovanie buniek. Dôležitý je aj pri tvorbe hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín, ktoré pomáhajú tráviť tuky.
Väčšinu cholesterolu si organizmus vytvára sám, predovšetkým v pečeni. Menšiu časť prijímame zo stravy, najmä zo živočíšnych potravín ako mäso, maslo, syry či vajcia.
Samotný cholesterol teda nie je problém. Riziko vzniká až vtedy, keď je v krvi dlhodobo zvýšené množstvo určitých typov lipoproteínov, predovšetkým LDL cholesterolu.
Rozdiel medzi LDL a HDL cholesterolom
Cholesterol sa v krvi neprenáša samostatne, ale pomocou častíc nazývaných lipoproteíny. Najznámejšie sú LDL a HDL.
LDL cholesterol býva označovaný ako „zlý“ cholesterol. Ak je jeho hladina príliš vysoká, môže sa ukladať v stenách ciev a podieľať sa na vzniku aterosklerózy, teda kornatenia tepien.
HDL cholesterol sa často označuje ako „dobrý“ cholesterol, pretože pomáha odvádzať prebytočný cholesterol späť do pečene. Odborníci však dnes upozorňujú, že nejde iba o samotnú hodnotu HDL, ale aj o to, ako dobre tieto častice fungujú.
Prečo je vysoký cholesterol nebezpečný?
Ak je LDL cholesterol zvýšený dlhodobo, v stenách ciev sa postupne vytvárajú tukové usadeniny nazývané aterosklerotické pláty. Cievy sa následne zužujú a strácajú pružnosť.
Najväčšie riziko vzniká v prípade, že sa povrch plátu poškodí alebo praskne. Organizmus na to reaguje tvorbou krvnej zrazeniny. Ak zrazenina úplne upchá cievu zásobujúcu srdce alebo mozog, môže dôjsť k infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhode.
Nebezpečné je najmä to, že tento proces môže prebiehať celé roky bez akýchkoľvek príznakov.
Na hladinu cholesterolu vplýva viacero faktorov
Zvýšený cholesterol nevzniká iba kvôli mastným jedlám. Významnú úlohu zohráva genetika, vek, hormonálne zmeny, cukrovka, nadváha, nedostatok pohybu, fajčenie aj chronický stres.
Strava však stále patrí medzi najdôležitejšie faktory, ktoré človek dokáže ovplyvniť. Rizikové sú najmä potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov a priemyselne vyrábané produkty obsahujúce transmastné kyseliny.
Nasýtené tuky sa nachádzajú predovšetkým v tučnom mäse, údeninách, masle, smotane či niektorých vysoko spracovaných potravinách. Niektoré tropické oleje, napríklad palmový alebo kokosový, môžu u časti ľudí takisto zvyšovať hladinu LDL cholesterolu, hoci ich účinok závisí od celkového zloženia stravy a množstva prijatých tukov.
Čo pomáha znižovať cholesterol?
Odborníci odporúčajú zamerať sa najmä na dlhodobú zmenu životného štýlu. Dôležitý je pravidelný pohyb, nefajčenie, udržiavanie primeranej hmotnosti a kvalitná strava bohatá na vlákninu.
Rozpustná vláknina dokáže v tráviacom trakte viazať časť cholesterolu a podporovať jeho vylučovanie z tela. Nachádza sa napríklad v ovsených vločkách, strukovinách, ovocí či zelenine.
Prospešné môžu byť aj orechy, ryby obsahujúce omega-3 mastné kyseliny a kvalitné rastlinné oleje, napríklad olivový olej.
Dôležité sú pravidelné kontroly
Pretože vysoký cholesterol väčšinou nespôsobuje žiadne príznaky, jediným spoľahlivým spôsobom, ako ho odhaliť, je krvné vyšetrenie.
Vo všeobecnosti sa za normálnu hodnotu celkového cholesterolu považuje hladina do približne 5 mmol/l. Pri LDL cholesterole však závisí odporúčaná hodnota od zdravotného stavu človeka.
U zdravých ľudí býva cieľová hodnota LDL často pod 3 mmol/l. Pacienti po infarkte, diabetici alebo ľudia s vysokým rizikom srdcovo-cievnych ochorení však môžu potrebovať výrazne nižšie hodnoty, často pod 1,8 mmol/l alebo dokonca ešte nižšie podľa aktuálnych odporúčaní odborných spoločností.
Keď nestačí zmena životného štýlu
Ak úprava stravy a pohybu nestačí, lekári môžu nasadiť lieky na zníženie cholesterolu. Najčastejšie ide o statíny, ktoré patria medzi najlepšie preskúmané lieky v kardiológii. Výskumy opakovane potvrdili, že dokážu výrazne znížiť riziko infarktu, mozgovej príhody aj úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia.
U niektorých pacientov sa používajú aj modernejšie biologické lieky nazývané inhibítory PCSK9. Tie pomáhajú organizmu efektívnejšie odstraňovať LDL cholesterol z krvi a dokážu jeho hladinu výrazne znížiť. Nasadzujú sa najmä u pacientov s veľmi vysokým rizikom alebo v prípadoch, keď bežná liečba nestačí.
Prevencia má väčší význam, než si mnohí uvedomujú
Kardiovaskulárne ochorenia patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí v Európe. Odborníci preto zdôrazňujú význam prevencie a pravidelných kontrol.
Aj keď sa človek cíti zdravo, vysoký cholesterol môže organizmus poškodzovať celé roky bez jediného varovania. Práve preto má zmysel venovať pozornosť výsledkom krvných testov, zdravej životospráve a v prípade potreby aj odporúčanej liečbe.
