Rakovina zostáva jednou z najväčších zdravotných hrozieb súčasného sveta. Ročne spôsobí smrť približne desiatim miliónom ľudí. Vedci v rôznych krajinách preto hľadajú nové typy liečby, ktoré by doplnili alebo zlepšili súčasné postupy, ako sú chemoterapia či ožarovanie. Jedna z perspektívnych výskumných línií prichádza z University of Waterloo v Kanade, kde sa skúma, či by upravené baktérie mohli pomôcť likvidovať niektoré nádory zvnútra.
Čo výskum v skutočnosti ukazuje?
Tím kanadských vedcov pracuje s baktériou Clostridium sporogenes, ktorá sa bežne vyskytuje v pôde a prirodzene prežíva len v prostredí bez kyslíka. Takéto podmienky sa nachádzajú aj v stredoch niektorých solídnych nádorov – ide o oblasti, ktoré sú zle prekrvené a kde klasické liečby účinkujú horšie.
Výskumníci skúmajú, či by sa baktéria mohla po úprave správať ako nástroj, ktorý:
- dokáže kolonizovať bezkyslíkové jadro nádoru
- aktivuje sa len v týchto podmienkach
- a môže byť geneticky upravená tak, aby produkovala látky poškodzujúce nádorové bunky
Tento koncept nie je úplnou novinkou – podobné stratégie sa vo svete skúmajú už desaťročia. Novosťou je však snaha prekonať limity, ktoré bránili využitiu anaeróbnych baktérií v praxi.
Problém kyslíka a pokus o jeho riešenie
Baktérie ako Clostridium sporogenes neprežijú v prostredí s kyslíkom. To znamená, že síce dokážu rásť v hlbokých hypoxických zónach nádoru, no nedostanú sa do jeho okrajových častí, ktoré obsahujú viac kyslíka. Aby vedci tento limit prekonali, pracujú na genetickej úprave, ktorá by im umožnila tolerovať nízke, ale nie smrteľné množstvo kyslíka.
Experimenty ukazujú, že pridanie génu zodpovedného za detoxikáciu kyslíka môže baktériám pomôcť prežiť o niečo dlhšie aj v prechodových zónach nádoru. Tento výsledok je však zatiaľ výlučne laboratórny.
Bezpečnostné opatrenia sú kľúčom k tomu, aby vôbec mohli pokračovať
Reálna medicína si vyžaduje, aby akýkoľvek živý organizmus použitý v tele pacienta mal presne kontrolované správanie. Preto výskumníci pracujú aj na zavedení mechanizmov kontrolovaného množenia, napríklad pomocou tzv. quorum sensing – spôsobu, ktorým baktérie „komunikujú“ a aktivujú určité gény až vtedy, keď ich je v prostredí dostatok.
Cieľom nie je, aby baktérie rástli kdekoľvek v tele, ale aby sa aktivovali iba v hypoxickom prostredí nádoru.
Čo je dôležité zdôrazniť: ešte nejde o liečbu
Výskum, o ktorom sa píše, sa stále nachádza v predklinickej fáze, čo znamená:
- zatiaľ neexistujú dôkazy o účinnosti u ľudí
- testy prebiehajú alebo budú prebiehať najprv na zvieracích modeloch
- technológia sa ešte len vyvíja a overuje
- proces klinického testovania a schvaľovania môže trvať mnoho rokov
Výskumníci sami upozorňujú, že ide o možnú budúcu stratégiu, nie o metódu, ktorá by sa mohla v najbližšom období zaradiť do štandardnej liečby.
Prečo to napriek tomu dáva zmysel skúmať?
Mnohé nádory vytvárajú oblasti, kde je:
- minimum kyslíka
- obmedzený krvný prietok
- nízka účinnosť klasických liečebných postupov
Tieto podmienky sú pre anaeróbne baktérie ideálne, a preto je logické skúmať, či by mohli slúžiť ako presne cielený biologický nástroj.
Ak by sa tento prístup v budúcnosti osvedčil, nešlo by o náhradu chemoterapie alebo radioterapie, ale skôr o nový typ doplnkovej liečby, ktorý pôsobí tam, kde iné metódy zlyhávajú.
Zhrnutie
- Áno, výskum upravených baktérií proti nádorom je reálny a prebieha, vrátane štúdií z University of Waterloo.
- Výsledky sú zatiaľ experimentálne a týkajú sa laboratórnych podmienok.
- Neexistuje klinická liečba, ktorá by v súčasnosti používala baktérie na „požieranie“ nádorov u ľudí.
- Výskumný smer je sľubný, ale v ranom štádiu.
