Fotíte sa zospodu, nastavujete bradu alebo robíte obľúbený „duck face“? Na prvý pohľad ide len o štýl alebo zvyk. V skutočnosti sa však téme selfie venuje aj psychológia, konkrétne sociálna psychológia. Výsledky výskumov však ukazujú jednu dôležitú vec – spôsob, akým sa fotíme, môže niečo naznačiť, ale rozhodne z neho nemožno robiť jednoznačné závery o osobnosti.
Selfie ako forma sebaprezentácie
Selfie dnes nie sú len rýchle momentky. Predstavujú spôsob, akým sa človek prezentuje navonok – podobne ako oblečenie či vystupovanie. Psychológovia hovoria o tzv. „sebaprezentácii“, teda o tom, ako vedome alebo nevedome ovplyvňujeme dojem, ktorý si o nás vytvára okolie.
Výskumy naznačujú, že:
- ľudia si vyberajú uhol, výraz aj prostredie zámerne alebo zo zvyku
- fotografie často odrážajú aktuálnu náladu alebo situáciu
- spôsob zdieľania môže súvisieť s tým, ako veľmi je človek otvorený alebo rezervovaný
To však neznamená, že by selfie dokázali presne odhaliť osobnosť.
Uhol fotenia: skôr estetika než psychologický profil
Články často tvrdia, že fotenie zospodu znamená dominanciu a sebavedomie. V realite je to oveľa jednoduchšie.
Výber uhla:
- závisí najmä od toho, čo človeku lichotí
- súvisí so svetlom, proporciami tváre či trendmi
- býva ovplyvnený aj tým, čo vidíme na sociálnych sieťach
Niektoré výskumy síce ukazujú, že ľudia sa snažia pôsobiť určitým dojmom (napr. sebavedomejšie), ale neexistuje dôkaz, že konkrétny uhol spoľahlivo odhaľuje osobnostné črty.
„Duck face“ a výrazy: emócie áno, diagnózy nie
Podobne je to aj s výrazmi tváre. „Duck face“ alebo iné pózy:
- môžu byť formou hry, trendu alebo napodobňovania
- môžu odrážať momentálnu náladu alebo snahu zapôsobiť
- niekedy súvisia s tým, ako chce človek pôsobiť (napr. atraktívnejšie)
Niektoré štúdie sa pokúšali spájať častejšie selfie s určitými črtami (napr. zvýšenou orientáciou na seba), no výsledky sú nejasné a často slabé. Nedá sa teda tvrdiť, že konkrétny výraz znamená napríklad emocionálnu nestabilitu.
Pohľad do objektívu a jeho význam
Aj smer pohľadu môže ovplyvniť, ako fotografia pôsobí:
- priamy pohľad býva vnímaný ako otvorený a sebavedomý,
- odvrátený pohľad môže pôsobiť uvoľnenejšie alebo prirodzenejšie.
Ide však skôr o to, ako fotografiu vnímajú ostatní, nie o to, aký človek v skutočnosti je.
Dôležitú úlohu hrá aj to, čo ukazujete
Veľmi podstatné je aj pozadie a množstvo informácií, ktoré človek zdieľa:
- opatrné zdieľanie môže súvisieť s vyššou potrebou súkromia
- otvorenejšie fotografie môžu naznačovať väčšiu spoločenskosť
Aj tu však platí, že ide len o tendencie, nie pevné pravidlá.
Prečo si treba dávať pozor na zjednodušenia?
Internetové články často prezentujú selfie ako „okno do duše“. Realita je však zložitejšia:
- väčšina výskumov pracuje so slabými súvislosťami (koreláciami)
- výsledky sa líšia podľa veku, kultúry aj kontextu
- jedna fotografia nedokáže vystihnúť komplexnú osobnosť človeka
Psychológovia sa zhodujú v tom, že na pochopenie osobnosti je potrebné dlhodobé pozorovanie, nie jeden záber z mobilu.
Záver: čo si z toho odniesť
Selfie môžu o človeku niečo naznačiť – napríklad jeho náladu, štýl alebo spôsob, akým sa chce prezentovať. Nejde však o spoľahlivý nástroj na hodnotenie osobnosti.
Ak si teda radi fotíte „duck face“ alebo máte svoj obľúbený uhol, nič to automaticky nehovorí o vašej povahe. Je to len forma sebavyjadrenia – a tá môže byť rovnako rôznorodá ako ľudia samotní.
