Mnohí ľudia predpokladajú, že bolesť hlavy vzniká priamo „v hlave“. Realita však býva iná: významná časť bolestí má pôvod v krku, najmä v oblasti krčnej chrbtice. Tento typ ťažkostí sa odborne nazýva cervikogénna bolesť hlavy.
Ak tabletky nezaberajú, bolesť sa presúva od zátylku dopredu do čela alebo za oko a zároveň pociťujete stuhnutosť šije, je veľmi pravdepodobné, že problém nevzniká v mozgu, ale v krku.
Prečo môže bolieť hlava kvôli krku?
Krčná chrbtica je prepojená s hlavou množstvom nervov, ktoré prenášajú signály aj z horných krčných segmentov. Keď sa napríklad svaly v oblasti zátylku preťažia alebo sú stavce podráždené, nervová sústava vyhodnotí napätie ako bolesť lokalizovanú v hlave.
Najčastejšie je problém v oblasti C1 – C3, teda v horných krčných stavcoch. Odtiaľ sa bolesť môže prenášať:
- do zátylku
- do spánkov
- do čela
- za oko
Z lekárskeho hľadiska ide o bežný jav, ktorý sa presne popisuje ako prenesená bolesť (referred pain).
Ktoré faktory najčastejšie spôsobujú preťaženie šije
Nie je potrebný žiaden úraz či vážna choroba. Najčastejšie spúšťače sú úplne bežné každodenné návyky:
- dlhé sedenie pri počítači bez pauzy
- zvesená hlava pri pozeraní do telefónu („text-neck“)
- jednostranné alebo zlé držanie tela
- oslabené svaly chrbta a preťažené trapézy
- nedostatok pohybu a sedavý životný štýl
Do problému môžu vstupovať aj diagnózy ako artróza krčnej chrbtice, vyhreznutá platnička či následky starších úrazov. To všetko môže viesť k preťaženiu svalov a následnej bolesti hlavy.
Ako rozpoznať bolesť hlavy, ktorá vzniká v krku?
Cervikogénna bolesť hlavy má niekoľko znakov, ktoré ju odlišujú od migrény či tenznej bolesti:
Typické príznaky
- Začína vzadu pri báze lebky.
- Postupne sa šíri dopredu — do čela, spánku alebo za oko.
- Väčšinou postihuje len jednu stranu hlavy.
- Zhoršuje sa pri pohybe krku, najmä pri otáčaní a predklone.
- Je sprevádzaná stuhnutosťou šije.
- Niekedy vystreľuje do ramena alebo hornej končatiny.
Čo pri nej obyčajne nechýba a čo naopak nebýva prítomné
- Na rozdiel od migrény sa väčšinou nevyskytuje silná nevoľnosť.
- Citlivosť na svetlo a zvuky nebýva výrazná.
- Bolesť má tupý, tlakový charakter, nie pulzujúci ako pri migréne.
Presnú diagnózu určuje lekár, ktorý vyšetrí pohyblivosť krčnej chrbtice, citlivosť svalov a prípadne doplní zobrazovacie vyšetrenie (RTG, MRI), ak je to potrebné.
Dá sa s tým niečo robiť? Áno — veľmi účinne
Cervikogénna bolesť hlavy patrí medzi stavy, ktoré sa dajú vo väčšine prípadov dobre ovplyvniť konzervatívnou liečbou. Základom nie je tabletka, ale zmena režimu.
Najúčinnejšie metódy podľa fyzioterapeutov a lekárov
- Fyzioterapia – individuálne vedené cvičenia, mobilizácie a manuálne techniky.
- Cielené posilňovanie hlbokého stabilizačného systému (najmä svalov okolo krku a lopatiek).
- Uvoľnenie skrátených a preťažených svalov (trapézy, svaly v zátylku).
- Ergonomické úpravy pracovného prostredia.
- Pravidelné prestávky pri práci s počítačom.
- Obmedzenie dlhého skláňania hlavy k mobilu.
- Zníženie stresu – psychické napätie výrazne zvyšuje svalové napätie v šiji.
Lieky proti bolesti môžu tlmiť príznak, ale ak sa nepodchytí príčina, bolesť sa bude vracať. Operácie sa pri tomto type ťažkostí využívajú len výnimočne.
Kedy je potrebné vyhľadať lekára
Lekárske vyšetrenie je vhodné najmä v týchto prípadoch:
- bolesť sa pravidelne vracia alebo sa zhoršuje
- pridávajú sa závraty, poruchy videnia alebo slabosť v končatinách
- bolesť výrazne obmedzuje bežné fungovanie
- pretrváva napriek fyzioterapii a úprave návykov
Včasná diagnostika môže zabrániť tomu, aby sa akútne ťažkosti premenili na chronickú bolesť.
