Permanentný kašeľ, tlak na hrudníku, dýchavičnosť či opakujúca sa nádcha. Mnohí ľudia tieto problémy považujú za bežnú sezónnu nepríjemnosť alebo následok únavy. Odborníci však upozorňujú, že alergie a astma netreba podceňovať. Ide o chronické ochorenia, ktoré môžu bez správnej liečby výrazne ovplyvniť kvalitu života. Najväčším problémom pritom často nebýva samotná diagnóza, ale nepravidelná liečba a ignorovanie príznakov.
Jar býva pre alergikov jedným z najnáročnejších období v roku. Vo vzduchu sa nachádza vysoké množstvo peľu a ambulancie alergológov bývajú počas peľovej sezóny výrazne vyťaženejšie. Alergie a astma však nie sú len sezónnym problémom. U mnohých pacientov ide o dlhodobé ochorenia, ktoré si vyžadujú pravidelné sledovanie a liečbu počas celého roka.
Astma sa môže objaviť aj v dospelosti
Mnohí ľudia si astmu spájajú najmä s detským vekom, no odborníci upozorňujú, že ochorenie môže vzniknúť prakticky kedykoľvek počas života.
Aj keď deti stále tvoria významnú skupinu pacientov, lekári zaznamenávajú čoraz viac dospelých ľudí s chronickými dýchacími problémami. Riziko vzniku astmy môže súvisieť s viacerými faktormi. Patrí medzi ne genetická predispozícia, alergie, fajčenie, znečistené ovzdušie, obezita, pracovné prostredie či dlhodobé dráždenie dýchacích ciest.
Odborníci zároveň upozorňujú, že nie každý pacient s astmou má alergiu a nie každá astma vzniká z rovnakých príčin.
Jar prináša silnú peľovú sezónu
Začiatok jari je typický zvýšeným výskytom peľu stromov. Medzi najvýznamnejšie alergény v strednej Európe patrí najmä peľ brezy, ale problémy môžu spôsobovať aj lieska, jelša, jaseň či dub.
Počas neskorej jari a začiatku leta nastupuje peľová sezóna tráv, ktorá patrí medzi najčastejšie príčiny sezónnych alergických reakcií. Významným alergénom je napríklad timotejka lúčna.
Intenzita peľovej sezóny sa každý rok mení podľa počasia, teploty, vetra či množstva zrážok. Niektorí alergici pociťujú iba mierne príznaky, iní môžu mať výrazné problémy s dýchaním, očami alebo únavou.
Neliečená alergia môže zvýšiť riziko astmy
Lekári dlhodobo upozorňujú na súvislosť medzi alergickou nádchou a astmou. U časti pacientov sa môže časom rozvinúť aj astmatické ochorenie, najmä ak sú alergické zápaly dlhodobo neliečené alebo nedostatočne kontrolované.
To však neznamená, že každý alergik automaticky dostane astmu. Veľkú úlohu zohráva genetika, prostredie, životný štýl aj intenzita alergických prejavov.
Výskumy ukazujú, že alergický zápal sa často netýka len nosa, ale môže zasahovať aj dolné dýchacie cesty. Práve preto je dôležité alergie nepodceňovať a riešiť ich včas.
Moderná liečba dokáže príznaky výrazne zmierniť
Liečba alergií aj astmy sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Moderné antihistaminiká spôsobujú menej ospalosti než staršie lieky a mnohé inhalátory sú jednoduchšie na používanie.
Pri astme sa dnes často používajú kombinované inhalátory obsahujúce viac liečiv naraz. Cieľom liečby je kontrolovať zápal v dýchacích cestách a predchádzať zhoršeniu ochorenia.
Pri niektorých ťažkých formách astmy, ekzémov alebo chronickej žihľavky sa využíva biologická liečba. Tá je určená hlavne pre pacientov, u ktorých bežná liečba nestačí.
Dôležitou súčasťou liečby alergií môže byť aj alergénová imunoterapia. Ide o dlhodobú metódu, pri ktorej sa organizmus postupne učí tolerovať konkrétny alergén. Táto liečba môže u vhodných pacientov zmierniť príznaky alergie a v niektorých prípadoch znížiť aj riziko rozvoja astmy. Účinok je však individuálny a nefunguje rovnako u každého.
Najväčšia chyba pacientov? Predčasné vysadenie liekov
Podľa odborníkov patrí medzi najčastejšie problémy pri astme nepravidelné užívanie liekov.
Mnohí pacienti sa po zlepšení stavu začnú cítiť dobre a nadobudnú pocit, že liečbu už nepotrebujú. Inhalátory potom používajú iba občas alebo ich úplne vysadia bez konzultácie s lekárom.
To však môže viesť k opätovnému zhoršeniu zápalu v dýchacích cestách a návratu ťažkostí. Astma je vo väčšine prípadov chronické ochorenie, ktoré síce dnes vieme veľmi dobre kontrolovať, no úplné vyliečenie nie je vždy možné.
Lekári preto odporúčajú dodržiavať liečbu presne podľa pokynov odborníka, aj keď sa pacient aktuálne cíti bez problémov. Pravidelná kontrola ochorenia totiž výrazne znižuje riziko vážnych záchvatov a komplikácií.
