Myšlienka, že by ľudia s cukrovkou nemuseli denne používať injekcie, ale vystačili by si s tabletou, fascinuje vedcov už viac než storočie. Najnovší výskum naznačuje, že sa k tomuto cieľu postupne približujeme. Zatiaľ však ide len o experimentálnu technológiu, ktorá ešte neprešla testovaním u ľudí.
Vedci predstavili nový spôsob, ako dostať inzulín do tela ústnou cestou. Ich výsledky sú sľubné, no k reálnemu používaniu v praxi vedie ešte dlhá cesta.
Prečo sa inzulín nedá jednoducho prehltnúť?
Inzulín patrí medzi bielkoviny. A práve to je hlavný problém. Tráviaci systém človeka totiž bielkoviny prirodzene rozkladá na menšie časti – aminokyseliny.
To znamená, že ak by pacient užil inzulín vo forme tablety, žalúdok a črevá by ho rozložili skôr, než by sa dostal do krvného obehu.
Druhú prekážku predstavuje črevná stena. Tá funguje ako ochranný filter a väčšie molekuly, medzi ktoré patrí aj inzulín, cez ňu bežne neprejdú.
Práve tieto dva faktory sú dôvodom, prečo sa inzulín dodnes podáva najmä injekčne.
Cukrovka ako globálny zdravotný problém
Diabetes mellitus je jedno z najrozšírenejších chronických ochorení na svete. Postihuje stovky miliónov ľudí a jeho výskyt stále rastie.
Existujú dva základné typy:
- Diabetes 1. typu – ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín. Pacienti sú odkázaní na jeho pravidelné dopĺňanie.
- Diabetes 2. typu – vzniká postupne, často v súvislosti so životným štýlom. V počiatočných štádiách sa lieči tabletami a zmenou návykov, no neskôr môže byť potrebný aj inzulín.
V oboch prípadoch sa mnohí pacienti skôr či neskôr nevyhnú injekčnej forme liečby.
Nový prístup vedcov: pomocou peptidu cez črevo
Výskumný tím sa pokúsil vyriešiť hlavný problém – ako ochrániť inzulín v tráviacom trakte a zároveň ho dostať cez črevnú stenu do krvi.
Kľúčom je tzv. cyklický peptid (označovaný ako DNP peptid), ktorý dokáže prenikať cez stenu tenkého čreva a „pomôcť“ inzulínu prejsť tam, kam sa bežne nedostane.
Vedci otestovali dva prístupy:
- Kombinácia s inzulínom stabilizovaným zinkom – zinok pomáha chrániť inzulín pred rozkladom v tráviacom systéme.
- Priame chemické spojenie peptidu s inzulínom – vznikla nová zlúčenina, ktorá sa dokáže lepšie vstrebávať.
Obe metódy priniesli podobné výsledky, čo naznačuje, že peptid zohráva aktívnu úlohu pri prenose inzulínu cez črevnú bariéru.
Aké sú výsledky výskumu?
Jedným z najdôležitejších ukazovateľov je tzv. biologická dostupnosť – teda množstvo liečiva, ktoré sa reálne dostane do krvného obehu.
V tomto prípade vedci dosiahli približne:
- 33 až 41 % účinnosti v porovnaní s injekčným podaním
V kontexte doterajších pokusov ide o výrazné zlepšenie, keďže staršie prístupy dosahovali len jednotky percent.
Treba však zdôrazniť, že tieto výsledky pochádzajú z predklinických experimentov (napríklad na zvieracích modeloch).
Čo to znamená pre pacientov dnes
Aj keď výsledky pôsobia veľmi nádejne, pre pacientov sa zatiaľ nič nemení:
- inzulínové tabletky nie sú dostupné v lekárňach
- neprebehli klinické skúšky na ľuďoch
- nie je jasné, kedy (a či) sa dostanú do praxe
Ak by sa však výskum úspešne posunul ďalej, mohol by v budúcnosti priniesť viacero výhod:
- jednoduchšie podávanie liečby
- menej bolestivý spôsob aplikácie
- potenciálne prirodzenejší účinok inzulínu v tele (najmä pri diabete 2. typu)
Realistický pohľad na budúcnosť
Najnovší výskum predstavuje dôležitý krok vpred, no zatiaľ nejde o hotové riešenie. Pred prípadným zavedením do praxe bude potrebné:
- potvrdiť bezpečnosť a účinnosť u ľudí
- zvládnuť výrobu vo veľkom
- prejsť schvaľovacími procesmi
To znamená, že aj pri optimistickom scenári môže trvať niekoľko rokov, kým sa podobná liečba dostane k pacientom.
Zhrnutie
Výskum perorálneho inzulínu napreduje a prináša povzbudivé výsledky. Zatiaľ však ide len o experimentálnu fázu.
Inzulín v tabletkách teda nie je dostupný dnes – ale vedci sú k nemu bližšie než kedykoľvek predtým.
