Mnohí ľudia si všimli zvláštnu vec. Keď počujú dlhší zoznam informácií, najlepšie si zapamätajú jeho začiatok a koniec. Stred akoby sa z pamäti postupne vytratil. Tento jav pritom nesúvisí s lenivosťou ani slabou inteligenciou. Ide o prirodzený spôsob fungovania ľudskej pamäti, ktorý psychológovia skúmajú už desaťročia.
V odbornej literatúre sa označuje ako efekt sériového poradia. Popisuje tendenciu človeka lepšie si vybaviť položky zo začiatku a z konca zoznamu než tie, ktoré sa nachádzajú uprostred.
Tento efekt bol opakovane potvrdený experimentmi v oblasti kognitívnej psychológie.
Prečo si lepšie pamätáme začiatok?
Lepšie vybavenie prvých informácií sa nazýva primacy efekt, teda efekt prvenstva.
Keď človek začne prijímať nové informácie, jeho pozornosť ešte nie je zahltená ďalšími podnetmi. Prvé položky má navyše väčšiu šancu mentálne si zopakovať, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť ich uloženia do dlhodobejšej pamäti.
To však neznamená, že sa automaticky ukladajú natrvalo. Dôležitú úlohu zohráva napríklad sústredenie, opakovanie, význam informácie či emocionálne prepojenie.
Na efekt prvenstva upozorňovali už klasické výskumy psychológa Bennett Murdock v 60. rokoch minulého storočia. Jeho experimenty ukázali, že poradie informácií výrazne ovplyvňuje úspešnosť ich neskoršieho vybavenia.
Koniec zostáva krátko „čerstvý“
Podobne funguje aj recency efekt, teda efekt novosti.
Posledné informácie si často dokážeme vybaviť preto, že sa ešte nachádzajú v krátkodobej alebo pracovnej pamäti. Ide o systém, ktorý umožňuje dočasne uchovávať a spracúvať informácie počas krátkeho času.
Práve preto si človek po vypočutí zoznamu často dobre pamätá jeho záver. Ak však medzi učením a vybavením nastane vyrušenie alebo časový odstup, tento efekt môže rýchlo oslabiť.
Krátkodobá pamäť má totiž obmedzenú kapacitu a nové podnety môžu pôvodné informácie nahradiť.
Prečo býva problém práve so stredom?
Informácie nachádzajúce sa uprostred zoznamu majú zvyčajne nevýhodu. Nedostávajú ani podporu efektu prvenstva, ani výhodu čerstvosti.
Psychológovia hovoria o takzvanom interferenčnom pôsobení. Jednoducho povedané, jednotlivé informácie si navzájom konkurujú. Staršie položky môžu sťažovať zapamätanie nových a novšie zase narúšajú vybavenie tých predchádzajúcich.
Výsledkom je, že stred zoznamu býva pri vybavovaní najmenej úspešný.
Dá sa tento efekt využiť pri učení?
Výskumy naznačujú, že áno. Pri učení býva efektívnejšie rozdeliť si materiál do kratších úsekov namiesto jednej veľmi dlhej študijnej fázy bez prestávok.
Takýto postup môže vytvoriť viac prirodzených „začiatkov“ a „koncov“, čo môže podporiť lepšie zapamätanie časti informácií.
Pomáha aj aktívne opakovanie, písanie poznámok vlastnými slovami alebo prepájanie nových poznatkov s už známymi informáciami. Dôležité fakty sa často odporúča zaradiť na začiatok alebo koniec prezentácie, textu či zoznamu, pretože práve tieto pozície majú vyššiu šancu zaujať pozornosť.
Aj napriek tomu však pamäť nefunguje rovnako u každého človeka. Výsledky ovplyvňuje vek, únava, stres, motivácia aj celkový zdravotný stav.
