Ľudia majú prirodzenú tendenciu uprednostňovať známe spôsoby práce a správania aj v situáciách, keď existujú rýchlejšie alebo efektívnejšie alternatívy. Tento jav nie je znakom lenivosti ani nedostatku schopností – ide o normálnu reakciu ľudského mozgu, ktorú popisujú viaceré psychologické teórie.
Preferencia známeho má biologický základ
Ľudský mozog uprednostňuje procesy, ktoré sú už zautomatizované. Keď robíme činnosť opakovane, vznikajú v mozgu pevné nervové spojenia, ktoré umožňujú vykonávať ju s minimálnym úsilím. Tento mechanizmus sa nazýva kognitívna úspornosť – mozog jednoducho šetrí energiu.
Z toho vyplýva:
- známe činnosti vyžadujú menšiu pozornosť
- nové spôsoby práce predstavujú vyššiu energetickú záťaž
- zmena automaticky aktivuje opatrnosť a hodnotenie rizika
Prečo zmeny vzbudzujú odpor?
Psychológia identifikuje niekoľko presných dôvodov, prečo ľudia pri zmene zažívajú napätie alebo neistotu:
- Potrebujeme predvídateľnosť.
Neznáma situácia znamená väčšiu mieru neistoty. Mozog prirodzene uprednostňuje stabilné prostredie. - Zaužívané postupy znižujú kognitívnu záťaž.
Vďaka rutine môžeme venovať mentálne zdroje iným úlohám. Strata rutiny znamená vyššiu náročnosť. - Identita a profesionalita sú pre nás dôležité.
Ak sa niekto naučil pracovať určitým spôsobom dlhé roky, alternatívny postup môže subjektívne pôsobiť ako ohrozenie kompetentnosti, hoci objektívne nejde o kritiku. - Nové zručnosti vyžadujú tréning.
Učenie aktivuje oblasti mozgu zodpovedné za sústredenie a záťaž, čo je prirodzene menej pohodlné než autopilot.
Ako rozpoznať, že vás staré návyky brzdia?
Rigidita (kognitívna tuhosť) je odborný termín pre stav, keď človek uprednostňuje známe postupy aj vtedy, keď už nie sú optimálne. Medzi vedecky popísané prejavy patria:
- automatické odmietanie nových návrhov bez premyslenia
- zvýšené napätie pri neočakávaných zmenách
- potreba brániť svoj postup ešte predtým, než zaznie iný argument
- nechuť učiť sa nové zručnosti, hoci by mohli uľahčiť prácu
Tieto prejavy neznamenajú zlyhanie – sú prirodzenou súčasťou fungovania nervovej sústavy.
Ako sa dá flexibilita trénovať?
Psychológia ukazuje, že mentálna pružnosť je schopnosť, ktorú možno rozvíjať. Nie je to zásadná zmena osobnosti, ale postupné preladenie myslenia. Pomáhajú najmä malé, postupné experimenty:
- Krátkodobé vyskúšanie nového postupu.
Mozog si potrebuje overiť, že nová stratégia nie je rizikom. Obmedzený test znižuje odpor voči zmene. - Hodnotenie výsledkov na základe faktov.
Porovnanie času, námahy a výsledkov pomáha objektívne zhodnotiť výhody či nevýhody nového spôsobu. - Prijatie role začínajúceho.
Začiatočnícka fáza je prirodzená pri každom učení. Pri praxi sa znižuje napätie a nový postup sa automatizuje.
Tieto techniky vychádzajú z poznatkov kognitívnej psychológie a behaviorálneho učenia.
Odborný pohľad
Transformačná a somatická koučka s dlhoročnou praxou v oblasti ľudských zdrojov a vzdelávania dospelých, sa venuje práci s osobným rozvojom, hranicami, krízovými situáciami a rovnováhou medzi pracovným a osobným životom. Využíva systemický prístup aj metódy zamerané na telo, ktoré podporujú vnímanie vlastných reakcií a zvyšujú schopnosť prispôsobovať sa zmene.
Záver: Rigidita nás chráni, flexibilita nás posúva
Strnulé myslenie má svoj dôvod – chráni mozog pred preťažením. Keď ho však doplníme vedomou zvedavosťou a ochotou skúmať alternatívy, môžeme postupne zvyšovať svoju flexibilitu. Výsledkom je schopnosť prijímať nové riešenia s menším odporom a väčšou ľahkosťou.
