Nízky krvný tlak, odborne hypotenzia, je stav, ktorý býva často prehliadaný. Na rozdiel od vysokého tlaku nebýva automaticky nebezpečný, no u niektorých ľudí môže spôsobovať nepríjemné ťažkosti, zhoršovať kvalitu života alebo viesť k pádom. Dôležité je preto rozlišovať medzi prirodzene nižším tlakom bez príznakov a stavom, ktorý si už vyžaduje pozornosť.
Aké hodnoty sa považujú za nízky tlak?
Podľa odporúčaní Svetová zdravotnícka organizácia sa za normálny krvný tlak považujú približne hodnoty od 90/60 mmHg do 120/80 mmHg.
- hodnoty pod 90/60 mmHg sa zvyčajne označujú ako nízky krvný tlak
- dôležité však je, že rozhodujú nielen čísla, ale aj prítomnosť príznakov
Mnoho ľudí má dlhodobo nižší tlak bez akýchkoľvek problémov. V takom prípade nejde o ochorenie a nie je potrebná liečba.
Najčastejšie príznaky hypotenzie
Ak je tlak príliš nízky alebo náhle klesne, môžu sa objaviť rôzne prejavy:
- závraty, najmä pri rýchlom vstávaní
- pocit na odpadnutie alebo mdloby
- celková slabosť a únava
- zhoršená koncentrácia
- rozmazané videnie
- nevoľnosť
- bledá, studená pokožka
- zrýchlený pulz
Niektorí ľudia však nepociťujú takmer žiadne ťažkosti, čo je bežné najmä pri dlhodobo nízkom, ale stabilnom tlaku.
Prečo vzniká nízky krvný tlak?
Hypotenzia môže mať viacero príčin a nie vždy ide len o „vlastnosť organizmu“. Medzi najčastejšie patria:
- nedostatok tekutín (dehydratácia)
- rýchle vstávanie alebo dlhé státie (ortostatická hypotenzia)
- nízky príjem soli
- hormonálne poruchy (napríklad štítna žľaza alebo nadobličky)
- vedľajšie účinky niektorých liekov
- ochorenia srdca (zriedkavejšie, ale závažné)
Preto je dôležité vnímať nízky tlak aj ako možný príznak iného zdravotného problému.
Ako zvýšiť krvný tlak prirodzene a bezpečne?
Pri miernych ťažkostiach často postačujú jednoduché opatrenia:
Dostatočný pitný režim
Zvýšený príjem tekutín patrí medzi najúčinnejšie kroky. Dehydratácia znižuje objem krvi a tým aj krvný tlak.
Pravidelný pohyb
Pohyb podporuje krvný obeh a pomáha stabilizovať tlak. Vhodné sú napríklad prechádzky, plávanie alebo bicyklovanie.
Kofeín (napr. káva)
Kofeín môže tlak krátkodobo zvýšiť, no nejde o dlhodobé riešenie. Jeho účinok je individuálny.
Primeraný príjem soli
U niektorých ľudí môže mierne zvýšenie príjmu soli pomôcť, no denná dávka by nemala presiahnuť približne 5 gramov. Nadbytok soli môže viesť k opačnému problému – vysokému tlaku.
Kompresné pančuchy
Pomáhajú najmä pri problémoch so žilami alebo pri ortostatickej hypotenzii, keď sa tlak znižuje pri zmene polohy.
Čo robiť pri náhlom poklese tlaku?
Ak sa objaví pocit na odpadnutie alebo silné závraty:
- okamžite si sadnite alebo ľahnite
- zdvihnite nohy nad úroveň srdca
- uvoľnite tesné oblečenie
- snažte sa zostať pokojní a dýchať pravidelne
Tieto kroky pomáhajú zlepšiť prekrvenie mozgu a môžu zabrániť strate vedomia.
Kedy vyhľadať lekára?
Odborné vyšetrenie je potrebné v prípade, ak:
- sa objavujú opakované mdloby
- príznaky sú výrazné alebo sa zhoršujú
- nízky tlak vznikol náhle
- užívate lieky, ktoré môžu tlak ovplyvniť
V niektorých prípadoch môže lekár predpísať aj lieky, napríklad midodrin, no vždy až po dôkladnom vyšetrení.
Nízky krvný tlak nemusí byť problém, pokiaľ nespôsobuje ťažkosti. Ak sa však objavia príznaky alebo dochádza k častým kolapsom, je dôležité situáciu riešiť. Základom je správny pitný režim, pohyb a celková životospráva. V prípade pochybností je vždy najbezpečnejšie obrátiť sa na lekára.
