To, ako sa človek správa v práci, neurčujú iba výsledky a pracovné výkony. Veľký vplyv má aj komunikácia. Spôsob, akým hovoríme s kolegami alebo nadriadenými, dokáže ovplyvniť vzťahy na pracovisku, atmosféru v tíme aj to, ako nás ostatní vnímajú.
Psychológovia aj odborníci na pracovné prostredie dlhodobo upozorňujú, že negatívna komunikácia, neustále sťažovanie či konfliktné správanie môžu znižovať dôveru medzi zamestnancami a zhoršovať spoluprácu. To však neznamená, že človek nesmie vyjadriť nesúhlas alebo upozorniť na problém. Rozhodujúce je najmä to, akým spôsobom to urobí.
Už dávnejšie odborníci upozorňovali na to, že láskavé a rešpektujúce slová dokážu výrazne ovplyvniť medziľudské vzťahy. Aj dnes sa potvrdzuje, že kultivovaná komunikácia patrí medzi najdôležitejšie základy zdravého pracovného prostredia.
Špecialisti na pracovnú komunikáciu zároveň upozorňujú, že ľudia často podceňujú silu bežných pracovných fráz, ktoré môžu pôsobiť odmietavo, pasívne agresívne alebo demotivujúco.
Niektoré vety môžu pôsobiť negatívne, aj keď to človek nemyslí zle
Mnohé výroky samy osebe nie sú „zakázané“. Problém nastáva vtedy, keď sa opakujú príliš často alebo sa používajú nevhodným spôsobom.
„Takto sa to robilo vždy“
Táto veta môže v kolektíve vyvolať dojem, že človek odmieta zmeny alebo nové nápady. Firmy pritom často oceňujú zamestnancov, ktorí dokážu reagovať flexibilne a sú otvorení novým postupom.
To však neznamená, že každý nový nápad je automaticky lepší. Skúsenosti dlhoročných pracovníkov môžu byť veľmi cenné. Dôležité je skôr spôsob, akým človek svoje výhrady podá. Oveľa lepšie pôsobí napríklad veta: „Doteraz sme to robili inak, poďme porovnať výhody oboch riešení.“
Sťažovanie môže zhoršovať atmosféru v kolektíve
Každý zamestnanec môže občas cítiť frustráciu alebo nespokojnosť. Výskumy však ukazujú, že dlhodobá negativita a neustále sťažovanie môžu negatívne vplývať na psychickú pohodu celého tímu.
„To nie je fér“
Ak má človek pocit nespravodlivosti, je prirodzené, že ho situácia zasiahne. Odborníci však odporúčajú riešiť podobné problémy pokojne a konkrétne namiesto emocionálnych výbuchov.
Vhodnejšie je opýtať sa nadriadeného na spätnú väzbu alebo si vyžiadať vysvetlenie rozhodnutia. Takýto prístup zvyčajne vedie ku konštruktívnejšej diskusii.
„Nenávidím túto prácu“
Občasný zlý deň zažíva takmer každý. Ak však človek dlhodobo otvorene hovorí, že svoju prácu nezvláda alebo ju neznáša, môže to ovplyvniť atmosféru na pracovisku aj vzťahy v tíme.
Psychológovia upozorňujú, že negatívne emócie sa v kolektíve dokážu šíriť podobne ako stres. To ale neznamená, že zamestnanec musí všetko potláčať. Ak je človek dlhodobo nespokojný alebo vyhorený, je dôležité situáciu riešiť – napríklad rozhovorom s nadriadeným, personalistom alebo odborníkom.
Ohováranie a urážky poškodzujú dôveru
„To je úplný idiot“
Odborníci sa zhodujú, že osobné útoky, zosmiešňovanie a agresívna komunikácia patria medzi najväčšie zdroje konfliktov na pracovisku. Takéto správanie znižuje dôveru medzi kolegami a môže vytvárať toxické prostredie.
To však neznamená, že človek nemôže upozorniť na problémové správanie kolegu. Rozdiel je medzi vecnou kritikou a urážaním. Konštruktívna komunikácia sa sústreďuje na konkrétny problém, nie na ponižovanie človeka.
Odmietanie spolupráce môže pôsobiť problematicky
„To nie je moja práca“
Táto veta nemusí byť vždy nesprávna. Zamestnanci majú svoje pracovné povinnosti a nie je zdravé, ak na nich firma alebo kolegovia dlhodobo presúvajú úlohy navyše.
Spôsob reakcie však hrá veľkú rolu. Ak človek odmieta každú pomoc bez snahy hľadať riešenie, môže pôsobiť neochotne. Oveľa lepšie funguje otvorená komunikácia, napríklad vysvetlenie aktuálneho vyťaženia alebo návrh iného riešenia.
„Nemám na to čas“
Aj toto môže byť úplne oprávnené vyjadrenie. Mnohí zamestnanci dnes čelia preťaženiu a nadmernému stresu. Odborníci preto odporúčajú hovoriť o pracovnom zaťažení otvorene a realisticky.
Namiesto strohého odmietnutia môže pomôcť doplniť informáciu o prioritách alebo navrhnúť termín, kedy sa človek úlohe dokáže venovať.
Prílišná neistota tiež nepôsobí dobre
„Skúsim to“
Nenápadné formulácie môžu niekedy vyvolať dojem neistoty, aj keď človek úlohu zvládne bez problémov. Sebavedomá komunikácia býva na pracovisku vnímaná pozitívnejšie.
Odborníci však zároveň upozorňujú, že netreba predstierať absolútnu istotu za každú cenu. Ak človek potrebuje pomoc alebo nemá dostatok informácií, je lepšie priznať to otvorene.
Zdravé pracovné prostredie stojí na rešpekte
Psychológovia zdôrazňujú, že dobré pracovné vzťahy nevznikajú tým, že ľudia nikdy nevyjadria nesúhlas alebo frustráciu. Dôležité je skôr to, aby komunikácia zostala vecná, rešpektujúca a orientovaná na riešenie problémov.
Na pracovisko nepatria urážky, zosmiešňovanie ani ponižovanie kolegov. Rovnako škodlivé môže byť dlhodobé šírenie negativity alebo konfliktná komunikácia.
Väčšina ľudí trávi v práci podstatnú časť života. Aj preto odborníci odporúčajú budovať prostredie, v ktorom sa dá otvorene komunikovať bez zbytočných útokov či napätia.
