Teplé počasie, výlety do prírody, práca v záhrade či prechádzky v parkoch patria pre mnohých Slovákov k najobľúbenejším častiam roka. Práve počas jari a leta však výrazne rastie aj aktivita kliešťov, ktoré môžu prenášať nebezpečné ochorenia. Jedným z najvážnejších je kliešťová encefalitída – vírusová infekcia napádajúca centrálny nervový systém.
Odborníci upozorňujú, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa toto ochorenie vyskytuje pravidelne. Riziko pritom nie je len v lesoch či horských oblastiach. Kliešte sa dnes bežne nachádzajú aj v mestských parkoch, záhradách alebo na lúkach pri sídliskách.
Mierne zimy pomáhajú kliešťom prežiť
Lekári a epidemiológovia upozorňujú, že aktivita kliešťov je v posledných rokoch vyššia aj pre meniace sa klimatické podmienky. Mierne zimy a teplejšie počasie umožňujú kliešťom prežiť vo väčšom počte a predlžujú obdobie ich aktivity.
Najväčšie riziko býva od mája do septembra, no pri priaznivých podmienkach môžu byť kliešte aktívne už skoro na jar a niekedy dokonca aj počas teplejších zimných dní.
Vedci zároveň upozorňujú, že kliešte sa postupne objavujú aj vo vyšších nadmorských výškach, kde sa kedysi vyskytovali len zriedkavo.
Vírus sa na Slovensku vyskytuje dlhodobo
Kliešťová encefalitída patrí na Slovensku medzi ochorenia, ktoré sa pravidelne sledujú. Počet prípadov sa každý rok mení, no odborníci hovoria o desiatkach až stovkách nakazených ročne.
Výskum slovenských vedcov v posledných rokoch potvrdil prítomnosť vírusu vo viacerých regiónoch krajiny. Protilátky proti vírusu našli napríklad u hospodárskych zvierat v oblastiach stredného aj severného Slovenska. Vírus sa zároveň podarilo zachytiť aj priamo v kliešťoch.
Kliešť nemusí byť len problém lesa
Mnohí ľudia stále veria, že kliešťa môžu dostať najmä počas turistiky v lese. Realita je však iná. Kliešte obľubujú vlhké a zarastené miesta, preto sa často nachádzajú aj v mestských parkoch, pri vodných plochách či v neudržiavanej tráve.
Na človeka sa nezoskočia zo stromu, ako si mnohí myslia. Najčastejšie sa zachytia pri kontakte s trávou alebo nízkymi kríkmi.
Ochorenie sa spočiatku podobá chrípke
Kliešťová encefalitída býva nebezpečná aj preto, že prvé príznaky môžu pripomínať obyčajnú virózu. Človek môže mať niekoľko dní horúčku, bolesti svalov, únavu alebo bolesti hlavy.
U časti pacientov sa po krátkom zlepšení objaví druhá fáza ochorenia, počas ktorej vírus zasiahne nervový systém. Objaviť sa môžu silné bolesti hlavy, stuhnutie šije, problémy s koncentráciou, závraty alebo vysoké horúčky.
Nie každý pacient má ťažký priebeh, no v niektorých prípadoch si ochorenie vyžaduje hospitalizáciu. Zotavovanie môže trvať dlhé týždne a niektorí ľudia pociťujú následky ešte mesiace po prekonaní infekcie.
Vírus sa môže preniesť pomerne rýchlo
Odborníci upozorňujú, že pri kliešťovej encefalitíde môže dôjsť k prenosu vírusu pomerne skoro po prisatí kliešťa. Preto odporúčajú odstrániť kliešťa čo najrýchlejšie.
Najlepšie je použiť pinzetu alebo špeciálnu pomôcku na odstraňovanie kliešťov. Kliešťa treba vytiahnuť opatrne bez prudkého stláčania a miesto následne vydezinfikovať.
Lekári zároveň neodporúčajú používať olej, maslo či rôzne domáce „triky“ na jeho udusenie.
Rizikom môže byť aj nepasterizované mlieko
Menej známou cestou nákazy je konzumácia nepasterizovaného mlieka alebo výrobkov z neho. Vírus sa môže preniesť najmä cez surové kozie alebo ovčie mlieko od infikovaných zvierat.
Aj na Slovensku sa v minulosti objavili prípady, keď sa ľudia nakazili práve po konzumácii nepasterizovaných výrobkov.
Najspoľahlivejšou ochranou zostáva očkovanie
Lekári sa zhodujú, že najúčinnejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Na samotné ochorenie totiž neexistuje špecifická antivírusová liečba a lekári dokážu zmierňovať najmä jeho príznaky.
Základné očkovanie pozostáva z troch dávok a následne je potrebné pravidelné preočkovanie. Odborníci odporúčajú očkovanie najmä ľuďom, ktorí často trávia čas v prírode, ale aj seniorom či obyvateľom rizikových oblastí.
Dôležitá je však aj bežná prevencia – používanie repelentov, vhodné oblečenie, vyhýbanie sa vysokej tráve a dôkladná kontrola tela po návrate z prírody.
Práve jednoduchá kontrola po prechádzke môže rozhodnúť o tom, či si človek kliešťa všimne včas.
