Nazýva sa ube (číta sa „ú-be“) a na prvý pohľad môže pripomínať obyčajnú hľuzu podobnú zemiaku. Po rozkrojení však prekvapí intenzívnou fialovou dužinou, ktorá je úplne prirodzená. Táto farba pochádza z rastlinných pigmentov nazývaných antokyány.
Ube je druh jamu s botanickým názvom Dioscorea alata. Ide o tropickú rastlinu, ktorá má svoj pôvod v juhovýchodnej Ázii, pričom dnes je pevne spojená najmä s kuchyňou Filipíny.
Video: Z ube sa dá pripraviť aj zmrzlina
Starobylá rastlina s dlhou históriou
Ube patrí medzi veľmi staré kultúrne rastliny. Archeologické nálezy z oblasti juhovýchodnej Ázie, napríklad z ostrova Palawan, naznačujú, že ľudia túto hľuzu poznali a využívali už pred tisíckami rokov. Presný začiatok jej cielenej kultivácie však nie je možné s istotou určiť – je pravdepodobné, že najskôr bola zbieraná vo voľnej prírode a až neskôr sa začala pestovať.
Rastlina sa postupne rozšírila aj do ďalších tropických oblastí sveta. Významnú úlohu pri tom zohrali austronézske národy, ktoré počas svojich migrácií prenášali rôzne plodiny vrátane jamov. Dnes sa ube pestuje nielen v Ázii, ale aj v Afrike, Oceánii či v častiach Karibiku.
Ako ube rastie a čím je výnimočné
Ube je popínavá rastlina, ktorá potrebuje oporu, po ktorej sa šplhá. Pod zemou vytvára hľuzy rôznych tvarov, často nepravidelné, s drsnou šupkou. Veľkosť sa môže výrazne líšiť – niektoré kusy dosahujú hmotnosť aj niekoľko kilogramov.
Najlepšie sa jej darí v teplom, vlhkom tropickom podnebí, ideálne v dobre priepustnej pôde. Pestovanie je pomerne zdĺhavé – od výsadby po zber môže uplynúť približne 6 až 10 mesiacov v závislosti od podmienok.
Chuť ube je mierne sladká, s jemne orieškovým nádychom. Práve táto chuť a výrazná farba z neho robia obľúbenú ingredienciu najmä v dezertoch.
Prečo je ube zaujímavé aj z pohľadu zdravia?
Fialové sfarbenie spôsobujú antokyány, teda prírodné antioxidanty. Tie sa nachádzajú aj v iných potravinách, napríklad v čučoriedkach alebo červenej kapuste. Antioxidanty sú známe tým, že pomáhajú chrániť bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
Ube zároveň obsahuje:
- vlákninu
- komplexné sacharidy
- menšie množstvo vitamínov a minerálov
Nejde o „zázračnú potravinu“, ale o bežnú súčasť vyváženej stravy, ktorá môže byť zaujímavým spestrením jedálnička.
Ube v kuchyni: od tradičných jedál po moderné trendy
Na Filipínach má ube dlhú tradíciu najmä v sladkej kuchyni. Používa sa napríklad na prípravu:
- dezertu ube halaya (sladká pasta z ube)
- zmrzliny
- koláčov a zákuskov
- krémov či nápojov
V posledných rokoch sa ube dostáva do povedomia aj mimo Ázie. Jeho výrazná farba ho robí atraktívnym pre modernú gastronómiu aj sociálne siete, kde si získava popularitu ako vizuálne zaujímavá surovina.
Špecifické odrody a miestne podmienky
Na rôznych miestach sveta existujú odlišné odrody ube. Niektoré oblasti sú známe tým, že produkujú hľuzy s výraznejšou chuťou či farbou. Napríklad ostrov Bohol je spájaný s kvalitnými odrodami, ktoré sú medzi miestnymi veľmi cenené.
Je však dôležité zdôrazniť, že tvrdenia o „jedinečnosti, ktorú nemožno vypestovať inde“, sú skôr kultúrne alebo marketingové. Kvalita plodiny síce závisí od pôdy, klímy a pestovateľských postupov, no ube sa dá úspešne pestovať aj v iných tropických oblastiach.
Dostupnosť a situácia dnes
Z ube sa v súčasnosti stáva čoraz vyhľadávanejšia surovina na medzinárodnom trhu. Najčastejšie sa predáva vo forme prášku, pasty alebo mrazeného produktu.
V Európe je:
- ube prášok relatívne dostupný
- čerstvé hľuzy skôr vzácne
Je to najmä preto, že čerstvé ube má kratšiu trvanlivosť a jeho preprava na veľké vzdialenosti je náročnejšia.
Ube je zaujímavá tropická plodina s dlhou históriou a výrazným vzhľadom. Hoci okolo nej vzniklo množstvo príbehov a zveličení, realita je stále dostatočne fascinujúca sama o sebe. Ide o prirodzenú súčasť tradičnej kuchyne juhovýchodnej Ázie, ktorá si dnes postupne nachádza miesto aj v modernom svete.
