Ľudia, ktorí sa dožívajú vysokého veku v dobrej kondícii, majú často niekoľko spoločných znakov. Vedci už roky skúmajú vplyv stravy, pohybu, genetiky či životného štýlu na dlhovekosť. Popri tom sa však ukazuje ešte jedna zaujímavá vec — veľa o zdravotnom stave človeka môže prezradiť aj obyčajná chôdza.
Odborné štúdie totiž naznačujú, že rýchlosť chôdze vo vyššom veku úzko súvisí s celkovou kondíciou organizmu. Neznamená to, že svižná chôdza automaticky zaručí dožitie sa stovky rokov, no často býva znakom lepšieho zdravia, vyššej fyzickej zdatnosti a nižšieho rizika niektorých ochorení.
Chôdza odráža stav celého organizmu
Chôdza je pre človeka prirodzený pohyb, no zároveň ide o pomerne zložitú činnosť. Pri každom kroku spolupracujú svaly, kosti, srdce, pľúca, nervová sústava aj mozog. Ak niektorá z týchto častí nefunguje optimálne, môže sa to prejaviť práve spomalením chôdze alebo horšou stabilitou.
Lekári a vedci preto považujú tempo chôdze za jeden z praktických ukazovateľov zdravotného stavu najmä u seniorov. Pomalšia chôdza môže súvisieť napríklad s nižšou fyzickou kondíciou, oslabením svalov, problémami s rovnováhou, ochoreniami srdca alebo nervovej sústavy. Samozrejme, nejde o univerzné pravidlo a rýchlosť chôdze ovplyvňuje aj vek, bolesti kĺbov či individuálna telesná stavba.
Výskumy ukázali spojenie medzi svižnou chôdzou a nižším rizikom úmrtia
Viaceré vedecké štúdie sledovali desaťtisíce ľudí počas dlhých rokov. Výsledky opakovane ukázali, že seniori s rýchlejším tempom chôdze mali v priemere nižšie riziko predčasného úmrtia v porovnaní s ľuďmi, ktorí chodili veľmi pomaly.
Vedci však upozorňujú, že svižná chôdza nie je „tajomstvom nesmrteľnosti“. Skôr ide o prejav toho, že telo funguje efektívnejšie. Ľudia, ktorí dokážu bez väčšej námahy chodiť rýchlejšie, mávajú často lepšiu kondíciu srdca, silnejšie svaly a lepšiu kapacitu pľúc.
Pravidelný pohyb navyše pomáha:
- podporovať zdravie srdca a ciev
- udržiavať primeranú telesnú hmotnosť
- znižovať riziko cukrovky 2. typu
- zlepšovať náladu a psychickú pohodu
- a vo vyššom veku pomáha zachovať pohyblivosť aj samostatnosť
Pohyb prospieva aj mozgu
Aeróbna aktivita, medzi ktorú patrí aj rýchlejšia chôdza, môže mať pozitívny vplyv na fungovanie mozgu. Niektoré výskumy naznačujú, že pravidelný pohyb podporuje prekrvenie mozgu a môže pomáhať udržiavať lepšiu pamäť či schopnosť sústredenia vo vyššom veku.
Vedci však zdôrazňujú, že pohyb je len jednou časťou skladačky. Na zdravé starnutie vplýva aj spánok, psychická pohoda, sociálne kontakty, strava, genetika a celkový životný štýl.
Čo hovoria výskumy o bunkovom starnutí?
V posledných rokoch sa objavili aj štúdie skúmajúce súvislosť medzi fyzickou aktivitou a telomérami — teda koncovými časťami chromozómov, ktoré sú spojené s biologickým starnutím buniek.
Niektoré výskumy naznačili, že aktívnejší ľudia môžu mať dlhšie teloméry než ľudia so sedavým spôsobom života. Vedci však zatiaľ nedokážu s istotou potvrdiť, do akej miery samotná chôdza tento proces ovplyvňuje. Ide o oblasť, ktorá sa stále intenzívne skúma.
Preto nie je presné tvrdiť, že svižná chôdza „zastavuje starnutie buniek“. Dá sa však povedať, že pravidelný pohyb môže prispievať k zdravšiemu starnutiu organizmu.
Chôdza pomáha aj kostiam a stabilite
Pravidelný pohyb má význam aj pre zdravie kostí a svalov. U starších ľudí môže pomáhať zlepšovať rovnováhu, koordináciu aj silu dolných končatín, čím sa znižuje riziko pádov.
Práve pády patria vo vyššom veku medzi časté príčiny vážnych zdravotných komplikácií. Pohyb preto odborníci odporúčajú ako dôležitú súčasť prevencie.
Začať sa dá v každom veku
Dobrou správou je, že s pravidelným pohybom možno začať prakticky kedykoľvek. Nemusí ísť o intenzívne športovanie ani náročné tréningy. Už obyčajné každodenné prechádzky môžu mať pozitívny vplyv na zdravie.
Odborníci odporúčajú zaradiť do bežného života viac prirodzeného pohybu — napríklad chodiť pešo, využívať schody namiesto výťahu alebo si pravidelne dopriať svižnejšiu prechádzku.
Najdôležitejšia je pravidelnosť a primeranosť aktuálnemu zdravotnému stavu. Ak má človek zdravotné problémy alebo dlhšie nešportoval, vhodné je poradiť sa s lekárom.
Hoci neexistuje jediný zaručený recept na dlhý život, odborníci sa zhodujú, že pravidelný pohyb patrí medzi najdôležitejšie faktory, ktoré môžu pomôcť udržať telo aj myseľ v lepšej kondícii aj vo vyššom veku.
