Deti, ktoré sa narodili bez jednej ruky alebo s jej výrazným nedovyvinutím, sa dokážu prekvapivo dobre prispôsobiť bežnému životu. Najnovší výskum pritom ukazuje, že za tým nestojí len tréning či zvyk, ale aj výrazná schopnosť mozgu reorganizovať svoje fungovanie.
Deti si dokážu poradiť aj bez jednej ruky
Deti si dokážu poradiť aj bez jednej ruky
Už v ranom veku si deti s týmto typom vrodeného znevýhodnenia vytvárajú vlastné spôsoby, ako zvládať každodenné činnosti. Často ide o originálne a praktické riešenia, ktoré im umožňujú fungovať čo najsamostatnejšie.
Tieto stratégie nevznikajú náhodne. Sú výsledkom kombinácie učenia, skúseností a schopnosti mozgu prispôsobovať sa novým podmienkam.
Mozog má „mapu tela“, ktorá sa dokáže meniť
Za normálnych okolností má ľudský mozog presne usporiadanú mapu tela. Každá jeho časť zodpovedá konkrétnej oblasti – napríklad ruke, nohe alebo tvári. Vďaka tomu vieme presne ovládať pohyb a vnímať podnety z rôznych častí tela.
Výskum však ukázal, že u detí s chýbajúcou rukou sa táto mapa dokáže meniť. Oblasti mozgu, ktoré by za bežných okolností riadili ruku, sa začnú využívať na spracovanie informácií z iných častí tela – napríklad z nôh, pier alebo zvyšnej časti paže.
Tento jav je známy ako neuroplasticita, teda schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru a funkcie podľa potrieb organizmu.
Každé dieťa si vytvára vlastnú stratégiu
Zaujímavé je, že spôsob, akým sa mozog prispôsobí, nie je rovnaký u všetkých detí. Každé si postupne vytvára vlastné stratégie, ktoré mu najlepšie vyhovujú.
Deti sa prirodzene učia fungovať vo svete, ktorý je prispôsobený ľuďom s dvoma rukami. Preto zapájajú aj tie časti tela, ktoré by za bežných okolností nehrali takú významnú úlohu.
Zmeny v mozgu pretrvávajú aj neskôr
Výskumníci porovnali výsledky detí s dospelými, ktorí majú podobný typ znevýhodnenia. Ukázalo sa, že reorganizácia mozgu, ktorá vznikne už v detstve, môže pretrvávať aj v dospelosti.
S pribúdajúcim vekom sa však mení správanie:
- dospelí sa častejšie spoliehajú najmä na jednu funkčnú ruku,
- menej využívajú iné časti tela ako kompenzačný mechanizmus.
Podobné zistenia priniesli aj staršie výskumy z University College London.
Význam pre medicínu a technológie
Tieto poznatky môžu mať v budúcnosti praktické využitie. Lepšie pochopenie fungovania mozgu môže pomôcť napríklad pri:
- vývoji modernejších protéz
- tvorbe asistenčných technológií
- nastavovaní individuálnych rehabilitačných programov
Cieľom je podporiť prirodzené schopnosti mozgu a zlepšiť kvalitu života ľudí s týmto typom znevýhodnenia.
Výskum zatiaľ nie je definitívny
Vedci zároveň upozorňujú, že ide o prvé zistenia z relatívne malej vzorky. Do štúdie bolo zapojených:
- 16 detí s chýbajúcou alebo nedovyvinutou rukou
- 21 detí bez znevýhodnenia
Na potvrdenie výsledkov bude potrebný rozsiahlejší výskum, ktorý zohľadní aj širšie vekové skupiny a rôzne typy zdravotných obmedzení.
Dôležitý odkaz pre rodičov
Výsledky výskumu prinášajú povzbudivú správu aj pre rodičov. Naznačujú, že deti s jednou rukou sa dokážu:
- prispôsobiť bežnému životu
- fungovať samostatne
- a nájsť vlastné riešenia každodenných situácií
Nejde o žiadnu „nadprirodzenú schopnosť“, ale o prirodzenú vlastnosť mozgu, ktorý sa dokáže prispôsobiť podmienkam a podporiť človeka v tom, aby zvládol život čo najlepšie.
