Mnohí ľudia si občasné zabúdanie automaticky spájajú s pribúdajúcim vekom. Stratené kľúče, zabudnuté meno alebo problém vybaviť si konkrétne slovo bývajú často považované za nevyhnutný dôsledok starnutia. Moderný výskum však ukazuje, že fungovanie pamäti vo vyššom veku je oveľa zložitejšie a zároveň optimistickejšie, než sa dlhé roky predpokladalo.
Vedci dnes upozorňujú, že zdravý mozog seniora si dokáže uchovávať informácie pomerne dobre aj vo vyššom veku. Problém totiž často nespočíva v samotnom „mazaní“ spomienok, ale skôr v tom, ako sa nové informácie ukladajú, spracúvajú a následne vybavujú.
Zabúdanie patrí k normálnemu fungovaniu mozgu
Zabúdanie je prirodzený proces, ktorý sa týka ľudí v každom veku. Mozog neustále pracuje s obrovským množstvom informácií a nie všetky si dokáže uchovať rovnako presne. Bežne sa stáva, že človek zabudne meno, termín stretnutia alebo miesto, kam niečo odložil.
S pribúdajúcim vekom však môžu byť niektoré zmeny v pamäti výraznejšie. Odborníci zdôrazňujú, že to automaticky neznamená ochorenie ani vážny úpadok mozgu. V mnohých prípadoch ide o prirodzenú súčasť starnutia.
Výskumy publikované v odborných časopisoch vrátane Nature naznačujú, že starší ľudia často nezabúdajú dramaticky rýchlejšie než mladí. Rozdiel býva skôr v rýchlosti spracovania nových informácií a v schopnosti ich okamžite si vybaviť.
Pamäť nefunguje iba jedným spôsobom
Vedci vysvetľujú, že pamäť pozostáva z viacerých procesov. Nestačí iba „niečo si pamätať“. Mozog musí informáciu najskôr zachytiť, následne uložiť a potom ju vedieť opäť vybaviť.
Zjednodušene možno fungovanie pamäti rozdeliť do troch hlavných krokov:
- prijatie a spracovanie novej informácie
- uloženie informácie do pamäti
- vybavenie si informácie v správnej chvíli
Práve prvý krok býva vo vyššom veku náročnejší. Starší mozog zvyčajne potrebuje viac času na sústredenie a spracovanie nových podnetov. Horšie znáša rušenie, stres alebo multitasking.
Ak však človek dostane dostatok času na učenie a opakovanie, uložené informácie môžu zostať stabilné veľmi dlhý čas.
Čo ukázali vedecké výskumy?
Výskumníci porovnávali skupiny mladších dospelých a zdravých seniorov v rôznych pamäťových testoch. Účastníci sa učili nové informácie a vedci následne sledovali, ako dobre si ich dokážu zapamätať po určitom čase.
Niektoré štúdie ukázali, že keď sa starším účastníkom podarilo informácie dostatočne naučiť na začiatku experimentu, samotná rýchlosť zabúdania nebola výrazne odlišná od mladších ľudí.
To však neznamená, že pamäť zostáva s vekom úplne nezmenená. Výskumy zároveň potvrdzujú, že vo vyššom veku môže dochádzať k:
- pomalšiemu spracovaniu informácií
- slabšej pracovnej pamäti
- horšiemu vybavovaniu mien a detailov
- väčším problémom pri sústredení
- pomalším reakciám
Tieto zmeny sú často prirodzenou súčasťou starnutia a nemusia signalizovať vážne ochorenie.
Starší mozog využíva skúsenosti iným spôsobom
Odborníci upozorňujú, že starší ľudia často využívajú pri učení dlhoročné skúsenosti a vytváranie súvislostí. Nové informácie si dokážu prepájať s tým, čo už poznajú z minulosti.
Aj preto bývajú seniori úspešní najmä v úlohách, ktoré vyžadujú skúsenosti, slovnú zásobu alebo praktické znalosti. Naopak, horšie môžu zvládať situácie vyžadujúce rýchle spracovanie veľkého množstva nových podnetov naraz.
Mozog teda vo vyššom veku nefunguje nevyhnutne horšie, ale často pracuje odlišným spôsobom.
Kedy môže ísť o zdravotný problém?
Bežné zabúdanie ešte automaticky neznamená demenciu. Rozdiel je najmä v tom, ako veľmi problémy zasahujú do každodenného života.
Ak človek občas zabudne meno alebo nevie nájsť okuliare, ide väčšinou o normálnu situáciu. Varovné môžu byť až prípady, keď sa objavujú:
- výrazné problémy s orientáciou
- opakované zabúdanie dôležitých udalostí
- neschopnosť zvládať bežné činnosti
- problémy s rečou alebo rozhodovaním
- výrazné zhoršovanie v krátkom čase
Takéto príznaky môžu súvisieť s ochoreniami ako Alzheimerova choroba alebo inými formami demencie.
Čo pomáha udržiavať pamäť v dobrej kondícii?
Vedci sa zhodujú, že zdravie mozgu ovplyvňuje viacero faktorov počas celého života. Pamäť možno podporovať aj vo vyššom veku.
Pomôcť môže najmä:
- pravidelný pohyb
- kvalitný spánok
- duševná aktivita
- čítanie a učenie sa nových vecí
- sociálny kontakt
- obmedzenie chronického stresu
- zdravá strava
- dostatok opakovania pri učení
Dôležité je aj sústredenie. Multitasking a neustále rozptyľovanie znižujú schopnosť ukladať informácie nielen u seniorov, ale aj u mladších ľudí.
Starnutie automaticky neznamená stratu pamäti
Moderné výskumy menia pohľad na starnutie mozgu. Hoci sa niektoré schopnosti s pribúdajúcim vekom prirodzene menia, zdravý mozog si často dokáže uchovávať spomienky a vedomosti oveľa lepšie, než si verejnosť dlhé roky myslela.
Odborníci preto upozorňujú, že občasné zabúdanie nemusí byť dôvodom na paniku. Vo väčšine prípadov ide o normálnu súčasť fungovania ľudskej pamäti, ktorá sa počas života prirodzene mení, no nestráca svoju schopnosť učiť sa a uchovávať informácie.
